Funkcia "napíš auto" je našeptávač, ktorý Vám zobrazí originálne rozmery predpísané výrobcom auta. Stačí zadať typ auta -> model auta -> rok výroby ( napríklad Škoda Superb 2022 ). Funkciu ladíme.
Logo
037 / 3810711
Po-Pia 9.30 - 14.00 *letný režim
0 ks
za 0,00 EUR
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
  • Kategórie blogu
Blog
30.06.2026
Koniec starého TUV a ABE? Čo mení nemecké KBA na systéme schvaľovania hliníkových diskov
Nemecký systém schvaľovania aftermarketových dielov prechádza významnou zmenou. Od 20. júna 2025 sa nové komponenty už neposudzujú cestou starého Teil... čítať celé
29.06.2026
Čína už nevyrába len autá. Začína určovať, aké disky budú potrebovať budúce vozidlá
Dlhé roky bola Čína vnímaná najmä ako výrobná základňa automobilového sveta. Nové dáta však ukazujú zásadný posun: automobilový vývoj, testovanie, náv... čítať celé
22.06.2026
Nemecký rozsudok o dojazde elektromobilu: Prečo môže zmeniť prax aj na Slovensku?
Nejde len o jeden Mercedes, jeden súd a jeden spor o dojazd. Ide o oveľa väčšiu otázku: kde končí marketingový prísľub výrobcu a kde začína právna zod... čítať celé
Zobraziť všetky články

Quatro - jednoduchý nákup na splátky

  1. Úvod
  2. BLOG
  3. 300 tisíc živnostníkov neplatí dane?
04.06.2026

300 tisíc živnostníkov neplatí dane?

Blog / ekonomika / živnostníci / dane

300 tisíc živnostníkov neplatí dane?

Výrok premiéra o „živnostníkoch, ktorí nezaplatili ani euro na daniach“, je ukážkovým príkladom politického postupu ako demagogicky vytvoriť nepriateľa, ktorý neexistuje. Nie preto, že by sa na Slovensku nemalo hovoriť o férovosti daní, ale preto, že sa zamlčiava celý skutočný účet, ktorý SZČO štátu každý mesiac platia.

Výrok predsedu vlády o „300 000 živnostníkoch, ktorí nezaplatili ani euro na daniach“, je učebnicovým príkladom politickej demagógie, ktorá využíva kognitívne skreslenie, tzv. framing effect.

V prostredí slovenskej ekonomiky mája 2026, kde súkromný sektor bojuje s 23 % DPH, 0,4 % transakčnou daňou ( áno túto živnostníkom zrušili ) a poklesom dopytu z dôvodu nepodarenej konsolidácie, je tento výrok nielen fakticky zavádzajúci, ale priam urážlivý pre  jadro krajiny, ktoré živí aj výplatu tých, ktorí ho dnes verejne karhajú.

Mýtus o „nulovej dani“: dekonštrukcia premiérovej demagógie 

Tento článok je odpoveďou na naratív, ktorý sa snaží rozdeliť spoločnosť a vyrobiť z 300 000 živnostníkov vnútorného nepriateľa štátu.

Zmyslom takéhoto naratívu je prekryť neefektivitu samotného aparátu, ktorého prevádzka podľa nášho modelu stojí rekordných 1,22 € na každých vybraných 100 € dane.

Jadro problému: ak verejnosť uverí, že živnostník „neplatí nič“, ľahšie prijme ďalšie zvýšenie odvodov, zrušenie paušálnych výdavkov alebo nové represívne opatrenia.

I. Slovná pasca: čo je to „daň“?

Keď politik povie „daň“, v 99 % prípadov myslí výhradne daň z príjmov fyzických osôb. Úmyselne však ignoruje fakt, že SZČO je v roku 2026 jedným z najviac vyťažených daňových subjektov v reťazci.

  • DPH 23 %: každý živnostník, aj neplatca DPH, platí pri každom nákupe tovaru, materiálu, nafty či služieb pre svoje podnikanie 23 % DPH podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. Tieto peniaze štát inkasuje okamžite.
  • Spotrebné dane: nafta a energie, ktoré živnostník spotrebuje pri tvorbe HDP, sú zaťažené spotrebnými daňami, ktoré tvoria významnú časť konečnej ceny.

II. Paušálne výdavky: legálny nástroj, nie podvod

Výrok o „nezaplatení ani eura“ útočí na inštitút paušálnych výdavkov, teda 60 % z príjmov, maximálne 20 000 € ročne, podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.

Štát tento nástroj vytvoril preto, aby znížil administratívnu záťaž vlastného drahého aparátu. Ak živnostník tento nástroj využije a vďaka nemu, po odpočítaní povinných odvodov, vykáže základ dane pod hranicou nezdaniteľnej časti, postupuje presne podľa pravidiel, ktoré napísal ten istý štát, ktorý ho dnes kritizuje.

Hlúposť v praxi: politik dnes kritizuje živnostníka za to, že dodržiava zákon.

III. Odvody sú skrytá daň

Slovenský živnostník platí minimálne odvody do Sociálnej a Zdravotnej poisťovne, v roku 2026 približne 330 – 350 € mesačne, aj keď je v strate.

Z hľadiska Residual Income Parity je týchto 350 € pre živnostníka obrovským bremenom. Štatisticky tak SZČO odvedie štátu tisíce eur ročne na odvodoch, ktoré štát následne používa na prerozdeľovanie a výplatu miezd vo verejnom sektore, kde je podľa nášho modelu priemerná mzda o približne 500 € vyššia než v súkromnej sfére.

Typ platbyRočná suma / odhadKategória v rozpočte
Daň z príjmu (DPFO)0 €„Politický terč“
Sociálne a zdravotné odvody~4 100 €Priamy transfer na dôchodky a mzdy úradníkov ( použime teda slovník premiéra )
DPH pri nákupoch pre biznis a život~3 500 €Priamy príjem štátu
Celkový prínos pre štát~7 600 €Realita, ktorú politik zamlčal

Prečo je tento výrok nebezpečný?

Tento komunikačný výkon má za cieľ pripraviť pôdu pre ďalší fiškálny kanibalizmus. Ak verejnosť uverí, že 300 000 ľudí „neplatí nič“, bude súhlasiť s likvidáciou paušálnych výdavkov alebo zvýšením minimálnych odvodov.

Výsledkom však nebude vyšší výber, ale geografická arbitráž. Slovenský živnostník, ktorý cíti nemecký index bolesti, v momente zrušenia paušálov:

  • zaniká a prechádza na úrad práce, čím sa mení na náklad štátu,
  • odchádza do šedej zóny, čo presne zapadá do Beckerovej logiky optimálneho vynucovania,
  • alebo presúva sídlo do ČR či Poľska, kde je prostredie stabilnejšie a predvídateľnejšie.

Prípadová štúdia: živnostník „neplatič“

Cieľom nášho modelového živnostníka je mať na ruku rovnakú sumu ako zamestnanec v súkromnom sektore s priemernou mzdou.

  • Zamestnanec v súkromnom sektore: z hrubej mzdy 1 640 € mu po odpočítaní daní a odvodov zostane čistý príjem približne 1 230 €.
  • Živnostník: aby mu po zaplatení všetkých zákonných povinností zostalo čistých 1 230 €, musí vygenerovať mesačný obrat približne 1 620 €.

I. fáza: priame dane a odvody

Živnostník využíva legálny inštitút paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

PoložkaSuma mesačnePoznámka
Hrubý príjem / obrat1 620,00 €Celková suma fakturovaná zákazníkom
Sociálne a zdravotné odvody-340,00 €Minimálne odvody v roku 2026, aj pri strate
Daň z príjmu-50,00 €Po uplatnení paušálnych výdavkov a odvodov
Čistý príjem1 230,00 €Suma na osobnú spotrebu a život - nákupy z čoho sa platí daň

Štát v tejto fáze inkasuje 390 € mesačne. Politik však tvrdí, že živnostník zaplatil „nula eur dane“, pretože daň z príjmu je opticky nízka. Úplne však ignoruje druhú, drvivejšiu fázu.

II. fáza: nepriame dane a spotreba

Živnostník týchto 1 230 € nezje ani nespáli. Musí ich minúť v oficiálnej ekonomike, kde na neho čaká najvyššia daňová podlaha v histórii Slovenska – 23 % DPH.

Odhad spotreby priemerného živnostníka:

  • Bývanie a energie: pri nákladoch 500 € odvedie štátu na DPH približne 94 €.
  • Potraviny a základné potreby: pri nákupe za 350 €, pri kombinácii zníženej a základnej sadzby, odvedie štátu približne 60 €.
  • Pohonné hmoty: pri tankovaní za 100 € odvedie štátu na DPH približne 18 € a na spotrebnej dani približne 40 €.
  • Ostatné služby a tovary: zvyšných 280 € minie v režime základnej sadzby, čo predstavuje približne 52 € pre štát.

Celkové nepriame dane: 264 € mesačne.

III. sumár: koľko zožerie štát?

  • Celkové príjmy živnostníka: 1 620 €
  • Celkové odvody a priame dane: 390 €
  • Celkové dane v spotrebe: 264 €
  • Celkový prínos pre štát: 654 € mesačne

Záver modelu

Z každého eura, ktoré živnostník vyprodukuje, si štát vezme približne 40,3 centa. Výrok o „nula eurách“ je preto nebezpečná lož.

Živnostník v roku 2026 nie je parazit, ale jeden zo sponzorov štátu. Kým zamestnanec vo verejnom sektore konzumuje prerozdelené dane, tento „neplatič“ musí najprv vytvoriť 1 620 €, aby štátu odovzdal 654 € a mohol si kúpiť základné potraviny.

Akékoľvek ďalšie zvyšovanie tlaku na túto skupinu povedie k jedinému: k definitívnemu úteku do šedej ekonomiky alebo za hranice.

Skutočný účet za podnikanie

Živnostník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, nie je daňový podvodník, ale subjekt využívajúci legálny nástroj štátu. Tento inštitút štát vytvoril preto, aby nemusel platiť tisíce úradníkov na kontrolu bločkov za ceruzky, náradie, kancelárske potreby a naftu.

  • DPH 23 %: každý nákup pre podnikanie je zväčša zaťažený 23 % DPH. Tieto peniaze štát inkasuje v momente nákupu, bez ohľadu na zisk živnostníka.
  • Odvody ako skrytá daň: minimálne odvody, v roku 2026 približne 345 € mesačne, sú povinné aj pri strate. Z hľadiska Residual Income Parity je to pre mikropodnikateľa extrémne bolestivý náklad.

Modelová realita istoty: živnostník vs. zamestnanec

Aby sme ukázali hĺbku demagógie, porovnajme zamestnanca v súkromnom sektore s priemernou mzdou a živnostníka, ktorého cieľom je mať rovnakú čistú sumu na ruku.

Základné dáta modelu:

  • Priemerná mzda v súkromnom sektore: 1 640 € hrubá / 1 230 € čistá.
  • Živnostník musí vyfakturovať: 1 620 €, aby dosiahol rovnakých 1 230 € netto.
CharakteristikaZamestnanec v súkromnom sektoreŽivnostník
Pôvod prácePrideľovaná podľa pracovnej zmluvyMusí si ju sám uloviť ako zákazku. 
DovolenkaPlatená, 4 až 5 týždňovNulový príjem počas voľna
PNVyplácaná podľa pravidiel zamestnaniaMinimálna, často prakticky nepoužiteľná v prvých dňoch
ZodpovednosťObmedzená Zákonníkom práceNeobmedzená, celým majetkom
Vybavenie a náradiePoskytuje zamestnávateľVlastné náklady z čistého zisku
DôchodokVyšší, odvádza sa z celej mzdyMinimálny, riziko chudoby v starobe, ak si neodkladá

Tento živnostník môže v určitom modeli skutočne zaplatiť na priamej dani z príjmu 0 €. Avšak pri svojej spotrebe, nájme, strave, nafte a bežných nákupoch odvedie štátu ďalších približne 264 € mesačne na DPH a spotrebných daniach.

Reálny prínos „neplatiča“ pre štát je preto približne 654 € mesačne, teda 40,3 % z obratu.

Politika obetného baránka: prečo to predseda vlády robí?

Vedecké pomenovanie pre túto stratégiu je teória obetného baránka v kombinácii s diversionary politics, teda odkláňaním pozornosti.

  • Vytvorenie vnútorného nepriateľa: keď ekonomika stagnuje a náklady na správu daní dosahujú rekordné hodnoty, štát potrebuje vinníka. 300 000 živnostníkov je ideálna, politicky neorganizovaná skupina ktorá stranu premiéra aj tak nevolí
  • Inštitucionálny dymový záves: útok na SZČO slúži na legitimizáciu ďalšieho fiškálneho kanibalizmu. Ak verejnosť uverí, že živnostník neplatí nič, nebude protestovať proti likvidácii paušálnych výdavkov.
  • Vedecký kontext: práve Public Choice Theory Jamesa M. Buchanana vysvetľuje, ako politici využívajú takéto naratívy na udržanie lojality veľkých voličských skupín na úkor produkčných menšín.

Záverečný odkaz 

Nepriateľom Slovenska nie je živnostník, ktorý dodržiava zákony tejto krajiny. Nepriateľom je systém štátu, ktorý potrebuje vyrobiť lož, aby ospravedlnil vlastnú neschopnosť šetriť.

Bonusová časť

Kto skutočne tvorí príjem štátu?

V systéme, kde štát prerozdeľuje viac ako 40 % HDP, sa Slovensko stáva laboratóriom neudržateľnosti. Keď predseda vlády útočí na živnostníkov, vedome ignoruje základný postulát národného účtovníctva: štátny zamestnanec netvorí rozpočtové príjmy, on je ich čistým spotrebiteľom.

I. Tok peňazí: kto plní a kto konzumuje?

Z hľadiska cash-flow je vzťah medzi súkromným a verejným sektorom asymetrický.

  • Súkromný sektor: SZČO a firmy vytvárajú hodnotu z trhovej príležitosti. Ich dane a odvody sú čistým prírastkom do systému.
  • Verejný sektor: daň z príjmu a odvody štátneho zamestnanca sú v podstate účtovnou operáciou. Štát si prekladá peniaze z ľavého vrecka do pravého. Reálnym nákladom pre produkčné jadro je celá superhrubá mzda úradníka, ktorú musí súkromný sektor najprv zarobiť.

II. Matematika štátu, ktorý žerie sám seba

Ak živnostník vyprodukuje mesačne 1 620 € a štát mu cez odvody a dane v spotrebe zhltne 654 €, tieto peniaze sú reálnym palivom.

Ak štátny zamestnanec s platom 2 210 € zaplatí dane a odvody, štátna pokladnica nezískala nič v čistom zmysle. Naopak, musela niekde nájsť ďalších približne 2 900 € v podobe superhrubej mzdy a réžie úradu, aby tento post udržala.

Záver: na zaplatenie jedného priemerného úradníka musí štát vyťažiť dane a odvody z viac ako štyroch živnostníkov, ktorých predseda vlády nazýva neplatičmi.

Nepríjemná otázka pre predsedu vlády

Vážený pán predseda vlády, ak živnostník, ktorý v súkromnom sektore vyprodukuje reálnu hodnotu a štátu odvedie mesačne odhadom vyše 650 € na odvodoch a DPH, je pre vás „neplatičom“, akú čistú finančnú pridanú hodnotu pre štátnu pokladnicu vytvorí priemerný štátny úradník s platom 2 200 €, ktorého celá superhrubá mzda je financovaná výhradne z úverov s úrokom a daní vytiahnutých z tohto živnostníka?

Nie je skutočným problémom Slovenska fakt, že váš aparát spotrebuje 1,22 € na to, aby od produkčnej menšiny vybral na dani 100 €, čím meníte krajinu na ekonomického hada, ktorý v mene „spravodlivosti“ požiera vlastnú schopnosť prežiť?

Vedecký rámec: prečo je tento model nebezpečný?

V ekonomickej vede sa tomuto javu dá hovoriť fiškálna deštrukcia marže.

  • Baumolova nákladová choroba: štát zvyšuje mzdy vo verejnom sektore, kde nie je merateľná produktivita, rýchlejšie ako v súkromnom sektore, čím vysáva talenty z firiem.
  • Efekt mŕtvej váhy: prerozdeľovanie viac ako 40 % HDP v malej otvorenej ekonomike spôsobuje, že kapitál stráca motiváciu pracovať doma.
  • Index bolesti: pri RIP 5,6x sa súkromník pýta, prečo má živiť tento aparát, keď môže svoje podnikanie a spotrebu presunúť za hranicu do 60 minút cesty autom.

```

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi
Facebook
Twitter
Štítky
Hliníkové disky bežných značiekza skvelú cenuLuxusné a dizajnové diskypre náročnýchOffroad disky aké inde nenájdeteaj na Americké autáPlechové disky za super cenytakmer na každé auto

🧭 CentrumKolies sú nielen disky samotné, ale aj vedomosti okolo nich

CentrumKolies.sk nie je iba katalóg a eshop pre alu disky. Budujeme otvorenú databázu technických, legislatívnych a praktických informácií o kolesách, homologizácii, kompatibilite vozidiel a globálnom trhu s diskami. Veríme, že informovaný zákazník robí lepšie rozhodnutia nech už nakupuje kdekoľvek. 

Ak riešite technické parametre, začnite článkami Základný prehľad rozmerov diskov, Výber diskov podľa cieľa alebo Môžem dať väčšie disky?.

Ak vás zaujíma legislatíva, homologizácia a zápis kolies do TP, odporúčame Veľký sprievodca zápisom kolies do TP, Čo je TÜV certifikát?, KBA vs TÜV a Normy a zákony – pravidlá a prax.

Pri výbere konkrétneho produktu pokračujte do sekcií Hliníkové disky, Luxusné disky alebo Disky 4x4 Offroad.

Ak si nie ste istí výberom, pozrite si stránku Poradíme ti alebo si prečítajte ako u nás výber diskov funguje. Každú objednávku kontrolujeme s dôrazom na technickú správnosť, bezpečnosť a použiteľnosť na konkrétnom aute.

 

CentrumKolies s.r.o. je majiteľom ochrannej známky číslo 263785 registrovanej na ÚPV SR

Kde nás nájdete?

CentrumKolies, s.r.o.
Na priehon 281/63
Nitra 949 05

Sklad a výdajné miesto

9.30 - 15.00

Pondelok - Piatok
Neprehliadnite v našej ponuke aj detské autosedačky

Fakturačné údaje firmy

CentrumKolies, s.r.o.
Na priehon 281/63
Nitra 949 05
IČO: 46 026 339
ICDPH: SK2023190070
Zapísaná v OR OS Nitra oddiel Sro vložka č. 28399/N

Platby kartou online, pri odbere tovaru a aj kuriérom

CentrumKolies.sk
CentrumKolies.sk
Sme Slovenská firma
Sme Slovenská firma
037 / 3810711
Po-Pia 9.30 - 14.00 *letný režim
info@centrumkolies.sk
Upravit sběr cookies.
2026 CentrumKolies s.r.o. je majiteľom ochrannej známky číslo 263785 registrovanej na ÚPV SR