V spoločnosti CentrumKolies.sk sme sa rozhodli, že prestaneme len krčiť plecami a začneme sa kompetentných orgánov pýtať priamo:
Oblasť trhu, ktorú má pod dohľadom Ministerstvo dopravy SR – od diskov cez úpravy karosérie až po rozširovacie podložky pod kolesá – sa nachádza v stave, ktorý možno označiť jediným slovom: administratívny útlak.
Zatiaľ čo vo zvyšku Európy platí, že bezpečnosť sa preukazuje technickými skúškami s následným vydaním typového schválenia, na Slovensku sa preukazuje nekonečným zoznamom príloh, žiadostí a „mýtnych“ poplatkov ktoré pod rúškom bezpečnosti odmietajú uznať vnútroštátne typové schválenia členských krajín EÚ a intepretujú ich iba ako "technický podklad" pre vydanie Slovenského rozhodnutia. Právo toto konanie pozná ako "neodôvodnená prekážka obchodu".
Tento článok je výsledkom našej dlhodobej komunikácie s ministerstvom. Chceme vám ukázať, ako úrady kreatívne upravujú svoje postavenie, prečo si vytvárajú vlastné pravidlá hry a prečo sa tak kŕčovito bránia uznávaniu vnútroštátnych typových schválení členských štátov EÚ.
Poďme si spoločne posvietiť na to, prečo je na Slovensku „všetko inak“ a ako úradnícka fantázia víťazí nad technickou pravdou a zákonom.
Kapitola 1
Slovník pojmov: Ako rozumieť úradníckej reči
Aby sme pochopili, prečo si na Slovensku nemôžete jednoducho kúpiť a zapísať kolesá, ktoré sú v Nemecku považované za špičkovo bezpečné, musíme si najprv preložiť základné pojmy z „úradníčtiny“ do bežnej reči.
Jednotný trh EÚ
Sľub, ktorý sa pri kolesách končí na slovenských hraniciach
Teoreticky ide o priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom môže tovar, ktorý bol legálne vyrobený, otestovaný a uvedený na trh v jednej členskej krajine – napríklad v Nemecku – voľne kolovať v celej Únii. V praxi slovenského úradu je to však len „dobrý nápad“, ktorý naráža na neviditeľnú papierovú stenu postavenú z poplatkov, formulárov a pečiatok.
Kolesá podľa EHK OSN č. 124
Identické verzus špeciálne kolesá
Identické kolesá
Ide o presné náhrady originálnych kolies výrobcu vozidla. Zachovávajú rozhodujúce rozmery a parametre originálu. Tým úradník rozumie a necháva ich na pokoji. Na kolese majú vyznačenú schvaľovaciu značku „E“ v kruhu.
Špeciálne kolesá
Sú technickými „súrodencami“ identických kolies. Majú rovnakú bezpečnostnú DNA: musia absolvovať náročné skúšky pevnosti a nárazu podľa EHK OSN č. 124 a dopravný úrad členského štátu EÚ im musí udeliť vnútroštátne typové schválenie. Môžu však mať iný dizajn alebo mierne odlišné rozmery.
Hoci sú technicky preskúšané a majú schválenie štátu EU, slovenský úrad ich označuje za „podozrivé“, aby si vynútil ich opätovné schvaľovanie v SR. Ide o kolesá, ktoré verejnosť pozná najmä pod označeniami KBA alebo NAD.
Vzájomné uznávanie
„Čo stačí Nemcovi, musí stačiť aj Slovákovi“
Základné pravidlo EÚ hovorí: Ak bol tovar – v tomto prípade koleso – legálne otestovaný, schválený a uvedený na trh v jednej členskej krajine Únie, slovenský orgán nemôže automaticky požadovať duplicitné testy ani dodatočnú „slovenskú pečiatku“.
Ak chce jeho uvedenie na trh obmedziť, musí svoj postup náležite odôvodniť. Podľa nariadenia EÚ 2019/515 je neoprávnené bránenie predaju takéhoto tovaru v rozpore s pravidlami vzájomného uznávania. Ak chcete pohyb tovaru, ktorý má udelené povolenie členského štátu EU obmedziť, musíte vyjadriť vedecky opodstatnenú výhradu bezpečnosti.
Loajálna spolupráca
„Hráme v jednom tíme, nie proti sebe“
Ide o princíp, podľa ktorého slovenské ministerstvo nesmie sabotovať spoločný trh vytváraním vlastných vnútroštátnych bariér. Úrady majú povinnosť rešpektovať európske právo a spolupracovať s orgánmi ostatných členských štátov, nie stavať vzdušné kráľovstvo kde je náš úrad cisárom a úrady členských štátov EÚ stoja v rade pre bránami a žobrú o povolenie vstúpiť na dvor cisára.
Ignorovanie nemeckého schválenia preto v našom ponímaní predstavuje administratívnu „vlastizradu“ voči európskym pravidlám, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať. Princíp lojálnej spolupráce vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.
Teleologický výklad
Úradnícka „kúzelná palička“
V práve ide o hľadanie účelu a zmyslu právnej normy. V rukách slovenského úradníka sa však môže zmeniť na nástroj, ktorým sa poprie jasné znenie zákona.
Ak zákon hovorí, že „dovoz“ je presun z krajiny mimo EÚ, úradník mávne touto paličkou a povie: „Ja však v mene bezpečnosti vidím dovoz aj v zásielke z Nemecka.“
Ide o metódu pripomínajúcu stredovekých vykladačov písma: samotný text nie je rozhodujúci, rozhodujúca je „vôľa vykladača“. Paradoxom je, že eurokonformný výklad má slúžiť na zosúladenie slovenského práva s právom EÚ – nie na jeho obchádzanie.
Administratívny parazitizmus
Živenie sa cudzou prácou
Tento jav nastáva vtedy, keď úrad nevytvára žiadnu novú hodnotu ani dodatočnú bezpečnosť, ale iba „parazituje“ na práci niekoho iného.
Nemecký inžinier koleso otestoval, akreditovaná skúšobňa vykonala technické skúšky a nemecký úrad KBA ho schválil. Slovenský orgán následne požaduje poplatok za to, že sa na rovnakú dokumentáciu pozrie a povie:
„Dobre, tak vám to dovolíme aj my.“
Vytvára sa potreba kontrolovať už skontrolované a schvaľovať už schválené. Pridanou hodnotou systému je administratívny úkon a pracovné miesto úradníka.
Administratívny alibizmus a svojvôľa
Alibizmus
Nekonečné požadovanie ďalších a ďalších dokladov, aby úradník nemusel niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutie.
Svojvôľa
Rozhodovanie podľa princípu „lebo som to povedal“. Úrad nepotrebuje vedecký dôkaz, že koleso je nebezpečné. Stačí jeho autoritatívne tvrdenie, že má obavu o bezpečnosť.
V právnej argumentácii sa podobný autoritatívny výrok bez dôkazu označuje výrazom ipse dixit. Na požiadavku presvedčivého odôvodnenia rozhodnutí poukazuje aj judikatúra publikovaná ako R 78/2001.
Absencia strachu z trestu
Nezodpovednosť orgánov verejnej moci
Kým v podnikaní za chybu často platíte vlastnými peniazmi, úradník za nezákonné metodické usmernenie, nesprávny výklad alebo prieťahy spravidla nenesie osobnú zodpovednosť.
Tento deficit reálnej zodpovednosti vedie k tomu, že štátna správa môže byť prebujnená a neprofesionálna. Namiesto pomoci trhu sa stáva jeho brzdou, ktorú občania a podnikatelia financujú z vlastných daní. Formálne kontrolné mechanizmy existujú, v praxi sa však používajú len obmedzene a dopracovanie sa k nemu trvá dlhé roky.
Nerešpektovanie prameňov práva
Úrad si podľa našej skúsenosti vyberá z právnych predpisov len to, čo podporuje jeho vlastný systém. Ignoruje európske pravidlá vzájomného uznávania, akoby Slovensko nebolo súčasťou Európskej únie, a vnútroštátne metodické usmernenia či výklady stavia nad európsku legislatívu a záväznú judikatúru.
Takýto prístup je v rozpore so základnou hierarchiou prameňov práva. Na povinnosť orgánov verejnej správy rešpektovať zákon a súdny výklad poukazuje aj judikatúra publikovaná ako R 94/2001.
Kruhová ochrana systému
„Bratstvo v pečiatke“
Ide o jav, pri ktorom sa štátne orgány nesprávajú ako nezávislí strážcovia zákonnosti, ale ako jeden veľký organizmus, ktorého hlavným cieľom je sebaobrana.
Ako to vyzerá v praxi
Ak Ministerstvo dopravy SR vydá nesprávny metodický pokyn, Slovenská obchodná inšpekcia alebo okresný úrad ho nebudú kriticky preverovať či opravovať. Naopak, prevezmú ho a začnú ho citovať ako záväzný základ svojej vlastnej praxe.
Cieľ systému
Ochrániť systém pred priznaním chyby. Ak by jeden orgán pripustil, že nemecké kolesá sú bezpečné a slovenské opakované schvaľovanie je nezákonné, mohol by sa zrútiť celý administratívny model postavený na ďalších konaniach a poplatkoch. Úrady preto chránia jeden druhého a občan má len malú šancu uspieť, kým do veci nezasiahne nezávislý súd. Vlastnosťou systému je oddialiť takéto posúdenie súdom na maximálny možný čas.