- Unikátne rady a návody
- Ponuka diskov a TPMS
- Plechové a hybridné disky
- Špecialitky do pozornosti
- Doplnkový sortiment
- Technické katalógy
Nová generácia homologizácie pneumatík: laboratórny test A/A/69db už nestačí
Nová generácia homologizácie pneumatík: laboratórny test A/A/69db už nestačí
Európske pravidlá už nechcú vedieť iba to, ako pneumatika brzdí na mokrej ceste v deň, keď opustí výrobnú linku. Od júla 2026 musí výrobca pri osobných pneumatikách preukázať, že požadovanú úroveň priľnavosti dosiahnu aj v kontrolovane opotrebovanom stave. Nejde iba o nový skúšobný postup. Mení sa spôsob, akým regulácia premýšľa o pneumatike počas jeho používania.
Homologizačný test tradične pracuje s novým výrobkom.
Výrobca vyrobí pneumatiku, pripraví skúšobné vzorky a technická služba overí, či spĺňajú predpísané limity. Ak výsledky vyhovujú, výrobok môže získať typové schválenie a vstúpiť na trh.
Takýto postup odpovedá na dôležitú otázku:
Aké vlastnosti má pneumatika v čase, keď je nová?
Od júla 2026 sa pri osobných pneumatikách triedy C1 naplno uplatňuje ďalšia požiadavka. Výrobca musí pri homologizácii preukázať dostatočnú priľnavosť na mokrom povrchu aj pri pneumatike pripravenej do kontrolovane opotrebovaného stavu.
Regulácia sa tým začína pýtať aj druhú otázku:
Zachová si výrobok požadované vlastnosti aj vtedy, keď už časť svojej životnosti absolvoval?
Práve v tomto rozdiele sa nachádza význam celej zmeny.
Čo sa od júla 2026 zmenilo?
Predpis OSN č. 117 upravuje typové schvaľovanie pneumatík z pohľadu viacerých vlastností, ktoré sú dôležité pre vozidlo aj jeho okolie.
Patria medzi ne najmä:
- priľnavosť na mokrom povrchu,
- valivý odpor,
- hluk valenia,
- a pri vybraných pneumatikách aj vlastnosti na snehu alebo ľade.
Nové požiadavky rozširujú hodnotenie priľnavosti na mokre. Pri osobných pneumatikách už nestačí preukázať výsledok iba na novom dezéne.
Predpis obsahuje samostatný postup, pri ktorom sa nová pneumatika mechanicky upraví na definovanú hĺbku dezénu a následne sa podrobí skúške priľnavosti na mokrom povrchu.
Nejde teda o starú pneumatiku odobratú z náhodného auta po niekoľkých rokoch prevádzky. Takýto výsledok by ovplyvňoval štýl jazdy, geometria náprav, tlak, zaťaženie, povrch ciest, teplota aj spôsob skladovania.
Homologizácia potrebuje porovnateľné podmienky. Preto pracuje s novou pneumatikou, ktorá sa kontrolovaným postupom pripraví do presne definovaného opotrebovaného stavu.
Čo sa v skutočnosti testuje?
Výrobca nepreukazuje, že každá pneumatika bude po rokoch používania vyzerať rovnako. Preukazuje, že daný typ pneumatiky dosiahne stanovenú minimálnu priľnavosť na mokre aj po znížení hĺbky dezénu podľa jednotnej regulačnej metodiky.
Prečo nestačil test novej pneumatiky?
Nová pneumatika sa nachádza v stave, ktorý počas reálnej prevádzky trvá iba obmedzený čas.
Má plnú hĺbku dezénu, čerstvý povrch a vlastnosti, s ktorými výrobca počítal pri prvotnom uvedení výrobku na trh. Počas používania sa však dezén postupne znižuje a mení sa spôsob, akým pneumatika odvádza vodu a prenáša sily medzi vozidlom a vozovkou.
Najmä na mokrej ceste preto nestačí vedieť iba to, ako sa správa nový výrobok.
Výskum Spoločného výskumného centra Európskej komisie ukázal, že medzi výsledkom novej a kontrolovane opotrebovanej pneumatiky môže existovať významný rozdiel. V skúmanej vzorke predstavoval priemerný pokles indexu priľnavosti na mokre približne 24 percent. Samotné centrum zároveň upozornilo, že výsledok pochádza z obmedzeného súboru a potrebuje širšie overovanie.
Práve to je jeden z dôvodov, prečo sa regulačná metodika posúva od ideálneho nového výrobku bližšie k podmienkam jeho reálneho používania.
Nový test nehovorí, že opotrebovaná pneumatika musí mať úplne rovnaké vlastnosti ako nová. Hovorí, že ani počas používania nesmie klesnúť pod stanovenú minimálnu úroveň.
Nie je to iba ďalší bezpečnostný test
Priľnavosť na mokrom povrchu je bezpečnostná vlastnosť. Nová požiadavka preto prirodzene ovplyvní spôsob, akým výrobcovia navrhujú dezén, zmesi a vnútornú konštrukciu pneumatiky.
Význam zmeny je však širší.
Pneumatika je súčasne bezpečnostným aj environmentálne významným komponentom vozidla. Ovplyvňuje:
- brzdnú dráhu a ovládateľnosť,
- valivý odpor a spotrebu energie,
- hluk vznikajúci pri kontakte s vozovkou,
- množstvo materiálu potrebného na výrobu,
- počet kilometrov, počas ktorých ju možno bezpečne používať,
- a množstvo častíc uvoľnených počas opotrebovania.
Jednotlivé vlastnosti pritom nemožno zlepšovať úplne nezávisle.
Zmes alebo konštrukcia priaznivá pre nízky valivý odpor nemusí automaticky priniesť najlepšiu priľnavosť. Väčšia hĺbka dezénu môže podporiť kilometrový výkon, ale ovplyvniť deformáciu pneumatiky a energetické straty. Mäkká zmes môže zlepšiť kontakt s vozovkou, no zároveň sa môže rýchlejšie opotrebovať.
Výrobca preto nehľadá jedinú maximálnu vlastnosť. Hľadá kompromis, pri ktorom pneumatika spĺňa viacero požiadaviek súčasne.
Zmena zasahuje celý návrh pneumatiky
Ak musí pneumatika dosiahnuť stanovenú priľnavosť aj po kontrolovanom opotrebovaní, výrobca nemôže optimalizovať výsledok iba pre prvé kilometre. Požiadavku musí zapracovať do dezénu, zmesi aj spôsobu, akým sa vlastnosti menia so znižujúcou sa hĺbkou behúňa.
Mení sa pohľad na pneumatiku počas jej používania
Doterajší model homologizácie vznikal v čase, keď bolo najdôležitejšie overiť, či nový výrobok spĺňa minimálne technické požiadavky pri vstupe na trh.
Tento princíp zostáva zachovaný. Výrobca musí aj naďalej preukázať vlastnosti novej pneumatiky.
Nová metodika však pridáva ďalšiu vrstvu. Reguláciu začína zaujímať aj to, ako sa vybraná vlastnosť mení medzi novým a opotrebovaným stavom.
| Doterajšie jadro testovania | Rozšírený pohľad |
|---|---|
| Ako sa správa nová pneumatika? | Ako sa vybrané vlastnosti zmenia počas používania? |
| Spĺňa pneumatika limit pri vstupe na trh? | Zostane nad minimálnym limitom aj v kontrolovane opotrebovanom stave? |
| Výsledok v ideálnom počiatočnom stave. | Výsledok, ktorý lepšie zohľadňuje reálnu časť životnosti výrobku. |
Neznamená to, že homologizácia začína sledovať každú konkrétnu pneumatiku počas celej jej prevádzky.
Stále ide o typové schválenie výrobku podľa štandardizovaného testu. Mení sa však rozsah otázok, na ktoré musí výrobca odpovedať ešte pred jeho uvedením na trh.
Prečo je táto zmena dôležitá aj z environmentálneho pohľadu?
Na prvý pohľad môže požiadavka na priľnavosť opotrebovanej pneumatiky pôsobiť ako čisto bezpečnostné opatrenie.
Má však aj dôležitý nepriamy environmentálny rozmer.
Ak vodič pneumatikám po čiastočnom opotrebovaní prestane dôverovať a vymení ich výrazne skôr, než dosiahnu zákonnú minimálnu hĺbku dezénu, rastie spotreba materiálu aj množstvo vyradených pneumatík.
Naopak, predĺženie používania pneumatiky má zmysel iba vtedy, ak si počas tejto doby zachová prijateľnú úroveň vlastností.
Regulácia sa tak pohybuje medzi dvoma nežiaducimi výsledkami:
- pneumatikou, ktorá vydrží dlho, ale v opotrebovanom stave má nedostatočné vlastnosti,
- a pneumatikou, ktorá má výborné vlastnosti ako nová, ale musí sa meniť príliš skoro.
Udržateľnosť preto nemožno zúžiť iba na množstvo recyklovaného materiálu alebo uhlíkovú stopu výroby.
Dôležité je aj to, koľko bezpečne využiteľných kilometrov dokáže výrobok poskytnúť z množstva surovín, ktoré sa naň spotrebovali.
Výrobok nie je environmentálne výhodný iba preto, že vydrží dlho. Musí si počas tejto doby zachovať aj vlastnosti, pre ktoré bol schválený.
Prečo sa to netýka iba pneumatík?
Nová požiadavka sa priamo vzťahuje na pneumatiky. Sama osebe nemení homologizáciu hliníkových diskov ani pravidlá ich zápisu do technického preukazu.
Ukazuje však širší vývoj regulačného myslenia.
Technické predpisy sa postupne snažia zachytiť nielen výrobok v okamihu schválenia, ale aj jeho vplyv počas reálneho používania.
Podobný smer možno vidieť pri témach, ako sú:
- valivý odpor a spotreba energie,
- emisie z opotrebovania pneumatík a bŕzd,
- životnosť a kilometrový výkon výrobkov,
- uhlíková stopa počas životného cyklu,
- digitálne pasy výrobkov,
- pôvod a podiel recyklovaných materiálov,
- opraviteľnosť a dostupnosť informácií o výrobku.
Spoločným menovateľom je snaha posudzovať výrobok v širšom časovom a prevádzkovom kontexte.
Nejde už iba o otázku, či bol výrobok v súlade s predpisom v deň, keď získal schválenie. Dôležitejšie bude aj to, akú stopu a aké vlastnosti vytvára počas používania.
Ako to súvisí s hliníkovými diskami?
Hliníkové disky dnes podliehajú vlastným technickým a homologizačným požiadavkám. Tie sa sústreďujú najmä na pevnosť, geometrickú a montážnu aplikáciu na auto, nosnosť a použitie na konkrétnych vozidlách.
Nové pravidlá pre opotrebované pneumatiky neznamenajú, že sa pri diskoch začne skúmať ich povrch po desiatich zimách alebo stav po oprave. Takýto záver by išiel nad rámec toho, čo sa dnes pripravuje.
Pre disky je relevantná iná súvislosť.
Koleso ako celok ovplyvňuje:
- hmotnosť vozidla a neodpružených častí,
- rotačnú zotrvačnosť,
- šírku a typ použitej pneumatiky,
- valivý odpor celej kombinácie,
- aerodynamiku okolo kolies,
- spotrebu paliva alebo elektrickej energie,
- a tým aj emisné alebo energetické parametre vozidla.
Tieto súvislosti sme už podrobne vysvetlili v článku o možnom budúcom posudzovaní alternatívnych rozmerov kolies.
🧭 Koleso už nie je o rozmere
Prečo môže hmotnosť disku, šírka pneumatiky, valivý odpor a aerodynamika raz ovplyvniť aj spôsob schvaľovania alternatívnych rozmerov, rozoberáme v samostatnom článku:
Kedy Brusel zakáže alternatívne zápisy diskov do technického preukazu?
Nový článok preto túto argumentáciu neopakuje.
Dopĺňa k nej ďalší dôkaz: regulačný systém už pri pneumatikách začína posudzovať vlastnosť, ktorá sa mení počas používania výrobku. Pri kolesách môže byť podobne dôležité sledovať, ako konkrétna konfigurácia ovplyvňuje energetické a emisné vlastnosti vozidla, nie iba to, či sa mechanicky zmestí na nápravu.
Pri pneumatikách sa rozširuje hodnotenie medzi novým a opotrebovaným stavom. Pri diskoch môže byť budúcou témou rozdiel medzi pôvodnou a alternatívnou konfiguráciou vozidla.
Dnes možno zmeniť kolesá bez nového emisného posúdenia
V súčasnej praxi sa alternatívny rozmer disku a pneumatiky posudzuje najmä podľa technickej vhodnosti a homologizačných dokumentov.
Kontroluje sa napríklad:
- rozmer disku a pneumatiky,
- zális ET,
- nosnosť,
- priestorové pomery,
- zakrytie kolesa karosériou,
- vhodnosť pre konkrétny typ vozidla,
- a podmienky uvedené v schvaľovacej dokumentácii.
Bežne sa však nanovo neprepočítava, ako zmena oproti pôvodnému kolesu ovplyvnila spotrebu, elektrický dojazd, aerodynamický odpor alebo emisie vozidla.
To vytvára rozdiel medzi dvoma svetmi.
Pri typovom schvaľovaní nového automobilu sa energetické a emisné vlastnosti merajú na konkrétnej konfigurácii vozidla.
Po uvedení auta do prevádzky možno za splnenia technických a administratívnych podmienok zapísať inú kombináciu kolies bez toho, aby sa celé vozidlo znovu podrobilo rovnakému emisnému alebo energetickému testu.
Dnes ide o legálnu a bežnú súčasť európskeho aftermarketu.
Otázkou do budúcnosti nie je, či sa má tento systém automaticky zakázať. Otázkou je, či sa rastúci dôraz na reálne environmentálne vlastnosti vozidla raz premietne aj do metodiky schvaľovania alternatívnych konfigurácií kolies.
Čo dnes nevieme
Neexistuje prijaté európske pravidlo, podľa ktorého by sa pri každom alternatívnom disku musela merať spotreba alebo emisie vozidla. Z vývoja pri pneumatikách však vidíme, že testovanie sa postupne približuje reálnym vlastnostiam výrobku počas používania.
Regulácia sa posúva od súčiastky k systému
Automobil vznikol ako sústava samostatných mechanických komponentov. Tomu dlho zodpovedala aj regulácia.
Brzda sa posudzovala ako brzda. Pneumatika ako pneumatika. Disk ako disk. Motor ako motor.
Moderné vozidlo však funguje ako prepojený systém.
Zmena jedného prvku môže ovplyvniť viacero ďalších vlastností:
- širšia pneumatika môže zmeniť valivý aj aerodynamický odpor,
- ťažší disk môže zmeniť rotačnú hmotnosť a energetickú náročnosť jazdy,
- nižšia bočnica môže zmeniť komfort, odozvu riadenia aj odolnosť proti poškodeniu,
- iný dezén môže zmeniť priľnavosť, hlučnosť, opotrebovanie aj spotrebu,
- vyššia hmotnosť elektromobilu mení nároky na nosnosť a opotrebovanie pneumatík.
Regulácia preto postupne prestáva hodnotiť jednotlivé parametre úplne izolovane.
Pri pneumatikách je to viditeľné už dnes. Výrobca musí súčasne riešiť priľnavosť, valivý odpor, hlučnosť, kilometrový výkon a postupne aj emisie z opotrebovania.
Každá zmena jedného parametra môže ovplyvniť ostatné.
Pre výrobcov to znamená náročnejší vývoj. Pre zákazníka môže byť výsledkom pneumatika, ktorej vlastnosti nie sú optimalizované iba na okamih predaja, ale na väčšiu časť jej využiteľnej životnosti.
Čo nová metodika prináša?
Rozšírenie testovania má viacero možných prínosov.
Výrobca musí myslieť ďalej než na prvé kilometre
Pneumatika už nemôže dosiahnuť dobrý regulačný výsledok iba vďaka vlastnostiam úplne nového dezénu. Konštrukcia musí zohľadniť aj správanie po jeho čiastočnom opotrebovaní.
Výrobky sa môžu viac odlišovať kvalitou počas používania
Dve pneumatiky môžu mať podobný výsledok ako nové, ale rozdielny priebeh zhoršovania vlastností. Nová metodika vytvára minimálnu hranicu aj pre neskoršiu fázu používania.
Môže sa znížiť tlak na predčasnú výmenu
Ak si pneumatika zachová dostatočné vlastnosti dlhšie, vodič ju nemusí meniť iba preto, že sa obáva prudkého prepadu priľnavosti po prvom výraznejšom opotrebovaní.
Test sa približuje reálnej prevádzke
Väčšina kilometrov nevzniká na úplne nových pneumatikách. Hodnotenie opotrebovaného stavu preto zachytáva významnú časť skutočného používania výrobku.
Čo môže byť problematické?
Každá nová požiadavka prináša aj náklady a kompromisy.
Vývoj a homologizácia budú náročnejšie
Výrobca musí pripraviť ďalšie skúšobné vzorky, vykonať kontrolované opotrebovanie a absolvovať ďalšiu skúšku. To zvyšuje čas aj náklady potrebné na uvedenie nového typu pneumatiky na trh.
Menší výrobcovia môžu cítiť vyššiu bariéru vstupu
Veľké koncerny majú vlastné vývojové centrá, skúšobné trate a rozsiahle laboratórne kapacity. Pre menšie značky alebo úzko špecializované modely môže byť rozšírená homologizácia relatívne drahšia.
Výrobca musí hľadať zložitejší kompromis
Pneumatika má súčasne dosiahnuť nízky valivý odpor, prijateľnú hlučnosť, dlhú životnosť a dostatočnú priľnavosť v novom aj opotrebovanom stave.
Zlepšenie jedného parametra môže skomplikovať dosiahnutie iného.
Laboratórny test stále nie je celý život pneumatiky
Kontrolovane opotrebovaná pneumatika umožňuje porovnateľné meranie, ale nedokáže reprodukovať všetky podmienky reálnej prevádzky.
Nezahŕňa každú kombináciu veku, teploty, skladovania, štýlu jazdy, nesprávneho tlaku alebo nerovnomerného opotrebovania.
Nový test je bližšie k realite než skúška iba novej pneumatiky. Stále však zostáva štandardizovaným modelom, nie presnou simuláciou každého kilometra jej života.
Zmení sa aj európsky štítok pneumatík?
Homologizácia a spotrebiteľský štítok nie sú totožné systémy.
Homologizácia určuje minimálne požiadavky, ktoré musí pneumatika splniť, aby mohla vstúpiť na trh.
Európsky štítok informuje zákazníka o vybraných vlastnostiach výrobku, najmä o:
- triede valivého odporu,
- priľnavosti na mokrom povrchu,
- vonkajšom hluku valenia,
- a prípadne vhodnosti pre sneh alebo ľad.
Nová homologizačná požiadavka na priľnavosť v opotrebovanom stave preto automaticky neznamená novú samostatnú známku na štítku.
Európska komisia už skôr uviedla, že výsledok skúšky opotrebovanej pneumatiky sa zatiaľ nemá samostatne zobrazovať v databáze EPREL ani na spotrebiteľskom štítku.
Pre zákazníka to znamená, že pneumatika musí nový minimálny limit splniť, ale z dnešného štítku nemusí vedieť priamo porovnať, ako výrazne jednotlivé modely tento limit prekračujú.
Homologizačné minimum nie je spotrebiteľské porovnanie
Predpis zabezpečuje, aby výrobok neklesol pod stanovenú hranicu. Neznamená automaticky, že zákazník dostane na štítku podrobný údaj o priebehu vlastností počas celej životnosti pneumatiky.
Výrobcovia budú musieť zmeniť spôsob vývoja
Nový test sa nepretaví iba do ďalšieho dokumentu v homologizačnom spise.
Ak má pneumatika dosiahnuť požadovanú priľnavosť aj po znížení hĺbky dezénu, výrobca musí túto fázu zaradiť už do vlastného vývoja.
Bude sledovať napríklad:
- ako sa s opotrebovaním mení kontaktná plocha,
- ako sa postupne otvárajú alebo zanikajú drážky dezénu,
- ako sa mení schopnosť odvádzať vodu,
- ako sa vlastnosti jednotlivých vrstiev zmesi prejavujú pri klesajúcej hĺbke,
- a ako sa nový výsledok prepája s valivým odporom a kilometrovým výkonom.
Výrobca teda nebude navrhovať iba nový dezén.
Bude navrhovať aj spôsob, akým sa má dezén správať počas opotrebovania.
To môže viesť k novým typom lamiel, drážok, vrstvených zmesí a konštrukcií, ktorých vlastnosti sa aktivujú alebo zachovávajú pri postupnom úbytku materiálu.
Regulačná zmena sa tak postupne prenesie z právneho textu do chemických laboratórií, skúšobných hál a výrobných postupov.
Čo to znamená pre trh s pneumatikami?
Rozšírenie homologizácie môže posilniť výrobcov, ktorí dokážu financovať dlhodobý vývoj zmesí, dezénov a skúšobných metodík.
Samotná známa značka však nie je automatickou zárukou najlepšieho výsledku. Predpis stanovuje minimálnu hranicu pre všetkých výrobcov, ktorí chcú daný typ pneumatiky uviesť na trh.
Z ekonomického pohľadu možno očakávať:
- vyššie náklady na vývoj a homologizáciu nových modelov,
- väčší význam vlastných skúšobných kapacít,
- dlhší čas potrebný na prípravu produktovej rady,
- tlak na obmedzenie modelov s nízkym predajným objemom,
- a väčší význam globálnych platforiem, ktoré možno vyrábať vo veľkom počte rozmerov.
To môže ďalej podporovať koncentráciu trhu okolo veľkých výrobcov a silných technologických skupín.
Zároveň však vzniká priestor pre značky, ktoré dokážu preukázateľne pracovať s vlastnosťami pneumatiky počas väčšej časti jej životnosti, nie iba s výsledkom pri uvedení nového modelu.
Prečo je júl 2026 iba začiatkom?
Priľnavosť opotrebovaných pneumatík je jednou časťou širšieho vývoja.
Európska komisia už uvádza, že ďalšími pripravovanými oblasťami sú opotrebovanie, oder a kilometrový výkon pneumatík.
To je logické pokračovanie rovnakej otázky.
Ak regulácia pozná:
- valivý odpor novej pneumatiky,
- hluk valenia,
- priľnavosť v novom stave,
- a priľnavosť v kontrolovane opotrebovanom stave,
ďalším krokom môže byť presnejšie hodnotenie toho, koľko kilometrov pneumatika vydrží a koľko častíc počas tejto doby uvoľní.
To by spojilo tri oblasti, ktoré sa v minulosti posudzovali oddelene:
- bezpečnosť,
- energetickú efektivitu,
- a materiálovú stopu výrobku.
Výrobca by potom neoptimalizoval iba najlepší jednotlivý výsledok, ale celkovú rovnováhu medzi vlastnosťami počas využiteľného života pneumatiky.
Smer ďalšieho vývoja
Nie iba nízky valivý odpor. Nie iba dobré brzdenie novej pneumatiky. Nie iba vysoký kilometrový výkon. Budúca regulácia sa bude čoraz viac snažiť zistiť, ako tieto vlastnosti fungujú spoločne počas používania výrobku.
Čo z toho vyplýva pre svetový obchod s kolesami?
Technické predpisy nie sú iba administratívnou podmienkou predaja.
Rozhodujú o tom:
- ktoré výrobky môžu vstúpiť na európsky trh,
- koľko stojí ich vývoj a homologizácia,
- aké skúšobné kapacity musí výrobca vybudovať,
- či sa oplatí vyrábať malé produktové série,
- a ktoré regióny dokážu nové požiadavky splniť vo veľkom rozsahu.
Každé rozšírenie metodiky preto ovplyvňuje aj globálne rozdelenie výroby.
Veľké pneumatikárske koncerny môžu náklady rozdeliť medzi milióny kusov a množstvo rozmerov. Menší výrobca alebo privátna značka môže byť závislá od technologického partnera, ktorý skúšky a homologizáciu zabezpečí za ňu.
Rovnakú logiku poznáme z trhu hliníkových diskov.
Značka nemusí vlastniť továreň, skúšobné laboratórium ani všetky homologizačné kapacity. Môže využívať globálneho výrobcu, ktorý zabezpečí vývoj, výrobu a časť schvaľovacieho procesu pre viac obchodných značiek.
Čím sú technické požiadavky náročnejšie, tým väčšiu hodnotu získavajú továrne a vývojové centrá, ktoré ich dokážu zvládnuť opakovane a vo veľkom meradle.
🧭 Ako homologizácia mení globálny trh?
Výroba, značky, technické služby a schvaľovacie orgány tvoria jeden prepojený systém. Jeho vývoj vysvetľujeme v hlavnom rozcestníku série:
Nie je to spor o správnosť európskej politiky
Novú požiadavku možno hodnotiť z rôznych uhlov.
Jej priaznivci poukážu na to, že väčšina životnosti pneumatiky neprebieha v novom stave a minimálne vlastnosti by preto nemali byť overené iba na začiatku používania.
Výrobcovia a kritici rastúcej regulácie môžu upozorniť na vyššie náklady, zložitejší vývoj, koncentráciu trhu a riziko, že každá ďalšia skúška sťažuje vstup menších hráčov.
Oba pohľady majú svoju vnútornú logiku.
Zmyslom tohto článku nie je rozhodnúť, či má regulácia obsahovať viac alebo menej testov.
Dôležitejšie je pochopiť proces, ktorý už prebieha.
Európske testovanie sa postupne posúva od okamihu, keď výrobok vstupuje na trh, k hodnoteniu toho, ako sa jeho vlastnosti menia počas používania.
Pneumatiky sú dnes najviditeľnejším príkladom. V ďalších oblastiach automobilu sa rovnaká logika môže prejaviť iným spôsobom – hodnotením spotreby energie, emisií z opotrebovania, uhlíkovej stopy alebo rozdielu medzi pôvodnou a neskôr zmenenou konfiguráciou vozidla.
Najčastejšie otázky
Testujú sa od júla 2026 všetky používané pneumatiky?
Nie. Ide o homologizačný test typu pneumatiky. Nová skúšobná pneumatika sa kontrolovaným spôsobom mechanicky opotrebuje na predpísaný stav a následne sa skúša jej priľnavosť na mokrom povrchu.
Znamená nový predpis, že opotrebovaná pneumatika musí brzdiť rovnako ako nová?
Nie. Predpis stanovuje minimálnu požadovanú úroveň priľnavosti v opotrebovanom stave. Nevyžaduje, aby sa vlastnosti počas používania vôbec nezmenili.
Bude výsledok testu opotrebovanej pneumatiky uvedený na európskom štítku?
Zatiaľ nie ako samostatný spotrebiteľský údaj. Skúška je súčasťou minimálnych homologizačných požiadaviek, no európsky štítok naďalej zobrazuje triedu priľnavosti na mokre podľa svojej platnej metodiky.
Mení nový predpis homologizáciu hliníkových diskov?
Nie . Ukazuje však širší smer testovania, ktoré sa približuje reálnemu používaniu výrobku. Pri diskoch zostáva relevantnou najmä otázka, ako alternatívna hmotnosť, šírka a aerodynamika kolesa ovplyvňujú energetické a emisné vlastnosti vozidla.
Budú pre zákazníka pneumatiky drahšie?
Rozšírené skúšky zvyšujú vývojové a homologizačné náklady výrobcov. Ich vplyv na cenu konkrétnej pneumatiky však závisí od objemu výroby, konkurencie, značky, rozmeru a toho, či výrobca musel výrobok technicky prepracovať.
Verdikt: výrobok sa už neposudzuje iba v deň svojho narodenia
Nová požiadavka na priľnavosť opotrebovaných pneumatík nie je iba ďalšou položkou v skúšobnom protokole.
Ukazuje zmenu spôsobu uvažovania.
Výrobca už nemá preukázať iba to, že nová pneumatika dosiahne požadovaný výsledok. Musí počítať aj s tým, ako sa jej vlastnosti zmenia po úbytku časti dezénu.
Regulácia tým vstupuje hlbšie do životného cyklu výrobku.
Nesleduje každú konkrétnu pneumatiku počas celej prevádzky. Stále pracuje so štandardizovanou homologizačnou skúškou. Rozširuje však časový horizont, ktorý musí výrobca zohľadniť pri vývoji.
Pre svet kolies je dôležité najmä to, že nejde o izolovaný smer.
Pri pneumatikách sa hodnotenie posúva k opotrebovanému stavu. Pri celých vozidlách rastie význam reálnych emisií, energetickej spotreby a emisií z bŕzd či pneumatík. Pri výrobkoch sa pripravujú digitálne pasy, údaje o pôvode materiálov a širšie hodnotenie životného cyklu.
Hliníkové disky dnes zostávajú predovšetkým mechanicky a homologizačne posudzovaným komponentom. Ich hmotnosť, šírka a aerodynamika však ovplyvňujú vlastnosti, ktoré sú pre európsku reguláciu čoraz dôležitejšie.
Laboratórny test nového výrobku nezmizol. Už však prestáva byť jediným obrazom, podľa ktorého chce regulácia posudzovať jeho skutočnú hodnotu a vplyv.
🌍 Súvisiace články zo série Svetový obchod s kolesami
- Ako sa zrodil dnešný trh s diskami – hlavný rozcestník série
- Kedy Brusel zakáže alternatívne zápisy diskov do technického preukazu?
- Ako Euro 7 a UNECE menia pohľad na pneumatiky, brzdy a hliníkové disky
- Veľké kolesá nie sú iba dizajn
- Čína už nevyrába len autá. Začína určovať, aké disky budú potrebovať budúce vozidlá
- Európska značka ešte neznamená európsku výrobu – ukáže digitálny pas, kde disk skutočne vznikol?
Kam s výberom nových kolies?
Článok dočítaný? Ak už viete, čo hľadáte, môžete pokračovať priamo do príslušnej kategórie podľa typu kolies, ktoré vás zaujímajú.
Spoľahlivé riešenia pre každodenné jazdenie s homologizáciou pre európsky trh.
Prémiové značky pre zákazníkov, ktorí hľadajú výnimočný dizajn a exkluzivitu.
Moderná technológia výroby ponúkajúca výborný pomer hmotnosti, pevnosti a ceny.
Individuálne riešenia pre športové, luxusné a exkluzívne vozidlá.
Odolné disky pre SUV, pickupy a terénne vozidlá.
Modely navrhnuté pre vyššie zaťaženie a každodenné pracovné nasadenie.
Prezrite si kompletnú ponuku podľa výrobcu diskov.
🎁 Tvoja odmena za dočítanie článku
Ak si sa dostal až sem, výber kolies pravdepodobne neriešiš povrchne. Pri objednávke môžeš použiť zľavový kód:
HZTR
Zľava je 1 %. Nie je to marketingový trik, skôr malé poďakovanie za to, že čítaš odborné články až do konca.
Použité zdroje
- Predpis OSN č. 117 – typové schvaľovanie pneumatík z hľadiska hluku valenia, priľnavosti na mokre a valivého odporu
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144
- Joint Research Centre – Assessment of the current requirements and testing procedures of UNECE Regulation 117
- Európska komisia – technické vlastnosti, homologizácia a označovanie pneumatík
- Európska komisia – priľnavosť, valivý odpor, opotrebovanie a vzájomné technické kompromisy pneumatík









