- Unikátne rady a návody
- Ponuka diskov a TPMS
- Plechové a hybridné disky
- Špecialitky do pozornosti
- Doplnkový sortiment
- Technické katalógy
- Úvod
- PORADÍME TI
- Základný prehľad k rozmerom diskov
- Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť
Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť
Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť
Disk má nosnosť 650, 750 alebo 850 kg. Čo toto číslo v skutočnosti znamená? Kde nájdete potrebnú nosnosť vo svojom technickom preukaze, prečo nestačí hmotnosť auta vydeliť štyrmi a znamená vyššia nosnosť automaticky pevnejší alebo kvalitnejší disk?
Pri výbere hliníkových diskov väčšina motoristov sleduje predovšetkým priemer, šírku, rozteč, ET a stredovú dieru. Existuje však ešte jeden parameter, ktorý môže rozhodnúť o tom, či je konkrétne koleso pre vozidlo vôbec vhodné:
Údaj napríklad 750 kg vyjadruje maximálnu deklarovanú nosnosť konkrétnej technickej varianty kolesa. Nehovorí, koľko váži disk, ani koľko váži celé vozidlo. Hovorí, aké maximálne zaťaženie môže podľa svojej technickej špecifikácie niesť jedno koleso.
Nosnosť je pritom parameter, ktorý zákazník na prvý pohľad často nevidí. Dva disky môžu mať rovnaký priemer, rozteč 5×112, podobné ET a dokonca sa môžu fyzicky namontovať na rovnaké vozidlo, no jeden môže mať nosnosť 650 kg a druhý 800 kg.
Práve preto nosnosť uvádzame aj v rozšírených technických údajoch konkrétnych diskov. Samotné číslo však dáva zmysel až vtedy, keď ho vieme porovnať s údajmi konkrétneho vozidla.
Tento článok preto nadväzuje na náš základný prehľad k rozmerom diskov a detailne vysvetľuje parameter, ktorý sa pri bežnom výbere kolies často neprávom dostáva až na druhú koľaj.
Čo znamená napríklad nosnosť disku 750 kg?
Znamená to, že výrobca pre konkrétnu variantu kolesa deklaruje maximálnu nosnosť jedného kolesa 750 kg.
Štyri takéto kolesá síce matematicky predstavujú 3 000 kg, ale z toho ešte nemožno povedať, že sú automaticky vhodné pre každé vozidlo do hmotnosti 3 000 kg.
Dôvod je jednoduchý:
Hmotnosť vozidla sa medzi prednú a zadnú nápravu nemusí deliť rovnomerne.
Práve zaťaženie jednotlivých náprav je pre výpočet potrebnej nosnosti kolesa podstatnejšie než jednoduché vydelenie celkovej hmotnosti auta štyrmi.
Kde nájdem potrebnú nosnosť v technickom preukaze?
V slovenskom osvedčení o evidencii sa pri hmotnostiach vozidla stretnete najmä s údajmi:
| Údaj | Čo znamená | Význam pre nosnosť disku |
|---|---|---|
| G | Prevádzková hmotnosť vozidla | Sama osebe nestačí na určenie nosnosti kolesa. |
| F.1 | Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť | Ukazuje maximálnu hmotnosť vozidla ako celku. |
| N | Najväčšia technicky prípustná hmotnosť pripadajúca na jednotlivé nápravy | Kľúčový údaj pre základný výpočet potrebnej nosnosti kolesa. |
Aktuálna slovenská vyhláška o dokladoch vozidla výslovne pracuje pri položke N s najväčšou technicky prípustnou hmotnosťou pripadajúcou na nápravu 1., 2., 3. alebo 4.
potrebná nosnosť jedného kolesa = maximálne zaťaženie nápravy ÷ 2
Platí pre klasickú nápravu s jedným kolesom na každej strane. Pri dvojmontáži alebo špeciálnych vozidlách je situácia odlišná.
Príklad: prečo nestačí hmotnosť auta vydeliť štyrmi
Predstavme si vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 2 200 kg.
Jednoduchá úvaha by bola:
Lenže technický preukaz môže zároveň povoľovať napríklad:
- predná náprava: 1 300 kg,
- zadná náprava: 1 200 kg.
Pre prednú nápravu teda potrebujeme:
Disk s nosnosťou 600 kg by teda nepostačoval, hoci jednoduchý výpočet celková hmotnosť ÷ 4 pôvodne naznačoval potrebu iba 550 kg.
Pre nosnosť kolesa nás nezaujíma iba to, koľko môže vážiť celé auto. Zaujíma nás aj to, koľko z tejto hmotnosti môže maximálne pripadnúť na konkrétnu nápravu.
Prevádzková hmotnosť a maximálna prípustná hmotnosť nie sú to isté
Ďalším častým omylom je použitie prevádzkovej hmotnosti vozidla.
Auto môže mať napríklad:
- prevádzkovú hmotnosť 1 650 kg,
- najväčšiu technicky prípustnú celkovú hmotnosť 2 250 kg.
Rozdiel nevznikol omylom. Vozidlo má byť schopné odviezť vodiča, ďalších cestujúcich, batožinu a podľa svojho určenia aj ďalšie zaťaženie až do limitov stanovených výrobcom.
Disk preto nevyberáme iba pre stav:
„Dnes sedím v aute sám a v kufri nič nemám.“
Pri štandardnej aplikácii musí jeho deklarovaná nosnosť zodpovedať zaťaženiu, ktoré na koleso môže pripadnúť v rámci stanoveného prevádzkového rozsahu vozidla.
G približne odpovedá na otázku „koľko váži vozidlo v prevádzkovom stave?“
F.1 a N odpovedajú na inú otázku: „aké maximálne zaťaženie výrobca konštrukčne pripúšťa?“
Čo musí nosnosť kolesa v skutočnosti pokryť?
Pri pohľade na vozidlo môžeme statické zaťaženie chápať ako výsledok hmotnosti samotného auta a toho, čo vezie.
Do reálneho zaťaženia vstupuje napríklad:
- samotná hmotnosť vozidla,
- vodič a ostatní cestujúci,
- batožina alebo náklad,
- rozdelenie hmotnosti medzi prednú a zadnú nápravu,
- pri niektorých spôsoboch použitia aj ďalšie zaťaženie prenášané do vozidla.
Zároveň však nie je správne zobrať statické zaťaženie nápravy a svojvoľne ho násobiť napríklad koeficientom 1,5 „pre zákrutu“ alebo 2 „pre výtlk“.
Koleso počas jazdy samozrejme nezažíva iba statické zaťaženie. Pri brzdení, akcelerácii, prejazde zákrutou alebo náraze na nerovnosť vznikajú úplne iné mechanické situácie. Práve preto sa kolesá pri homologizačných skúškach neposudzujú iba tak, že sa na ne položí závažie zodpovedajúce deklarovanej nosnosti.
Nosnosť je vstupný parameter konštrukcie a skúšania kolesa. Nie je to jediná sila, ktorá na koleso počas jazdy pôsobí.
Disk má nosnosť 850 kg. Znamená 851 kg okamžitú deformáciu?
Nie.
Deklarovaná nosnosť 850 kg nie je údaj typu:
bezpečný stav
disk sa zrazu ohne
Materiál ani konštrukcia nefungujú ako digitálny vypínač.
Hodnota 850 kg predstavuje maximálnu deklarovanú nosnosť kolesa, voči ktorej sa následne odvodzujú aj parametre homologizačných skúšok.
To je dôležitý rozdiel.
Nosnosť kolesa nie je presne zmeraná hranica jeho okamžitej deštrukcie. Je to deklarovaný technický limit jeho použitia.
Reálna fyzická hranica, pri ktorej by konkrétny kus za konkrétnych podmienok začal plasticky deformovať, praskať alebo inak zlyhávať, závisí od množstva faktorov a nemožno ju vyčítať z jedného čísla na produktovej karte.
Má teda disk nad deklarovanou nosnosťou nejakú rezervu?
Toto je jedna z najzaujímavejších otázok celej problematiky.
Predpis UN/ECE R124 ukazuje, že maximálna nosnosť kolesa FV nie je pri skúšaní použitá iba ako jednoduché statické zaťaženie 1 : 1.
Pri rôznych skúškach z nej norma vypočítava skúšobné zaťaženia a momenty pomocou definovaných vzorcov a bezpečnostných faktorov.
| Skúška UN R124 | Čo simuluje | Ako do nej vstupuje nosnosť |
|---|---|---|
| Rotating bending test | Bočné namáhanie pri jazde v zákrute | Maximálna nosnosť FV je súčasťou výpočtu referenčného ohybového momentu. |
| Rolling test | Dlhodobé namáhanie pri jazde priamo | Skúšobné zaťaženie sa vypočítava ako FP = S × FV. |
| Impact test | Náraz kolesa na prekážku | Deklarovaná maximálna nosnosť vstupuje do výpočtu padajúcej hmoty. |
Pri rolling teste vozidiel kategórie M1 používa UN R124 pre príslušnú skúšku bezpečnostný faktor S = 2,5. Pri rotating-bending skúške ľahkých zliatin kategórie M1 pracuje výpočet maximálneho referenčného momentu s faktorom S = 2,0.
Na prvý pohľad by preto mohlo zvádzať k záveru:
„Ak má môj disk nosnosť 750 kg a test používa faktor 2,5, v skutočnosti predsa musí uniesť omnoho viac.“
Takto však bezpečnostný faktor interpretovať nemožno.
Bezpečnostný faktor patrí do metodiky skúšky. Nezvyšuje deklarovanú prevádzkovú nosnosť kolesa.
Rolling test napríklad nesimuluje situáciu, keď na zaparkovanom kolese jednoducho leží 2,5-násobok deklarovanej hmotnosti. Ide o definovanú dynamickú skúšku kolesa s pneumatikou na skúšobnom bubne počas stanoveného počtu kilometrov a za predpísaných podmienok.
Faktor teda zabezpečuje náročnosť a opakovateľnosť skúšky. Nedáva používateľovi návod:
„Výrobca uvádza 750 kg, ale norma tam má rezervu, takže 800 alebo 850 kg môžem pokojne používať.“
Takýto prepočet z predpisu nevyplýva.
Presnejšie povedané:
Vieme, že homologizačná metodika pracuje s konštrukčnou a skúšobnou rezervou. Nevieme však túto rezervu premeniť na určitý počet „povolených kilogramov navyše“ nad deklarovanú nosnosť.
Ako UN R124 používa nosnosť pri rolling teste?
Pri rolling teste sa podľa UN R124 simuluje namáhanie kolesa počas jazdy priamo. Koleso s pneumatikou sa odvaľuje proti skúšobnému bubnu.
Predpis používa vzťah:
FV = maximálna nosnosť kolesa
S = bezpečnostný faktor
Pre kategóriu M1 stanovuje norma pri tejto skúške faktor S = 2,5. Skúška zároveň stanovuje jazdnú rýchlosť, pneumatiky, tlak a ekvivalentnú vzdialenosť.
Cieľom teda nie je nájsť bod, pri ktorom sa koleso pod jednorazovým tlakom „zlomí“. Overuje sa jeho schopnosť znášať dlhodobé cyklické namáhanie za definovaných podmienok bez technických trhlín alebo úniku vzduchu.
A čo skúška jazdy v zákrute?
Pri rotating-bending teste sa simuluje bočné namáhanie kolesa pri jazde v zákrute.
Do výpočtu maximálneho referenčného ohybového momentu vstupuje:
- maximálna nosnosť kolesa,
- dynamický polomer pneumatiky,
- ET kolesa,
- koeficient trenia,
- bezpečnostný faktor.
To je veľmi dôležitá ukážka toho, prečo sa technické parametre kolesa nedajú posudzovať izolovane.
Nosnosť, ET, geometria a zamýšľaná aplikácia spolu vytvárajú konkrétnu mechanickú úlohu.
Ako nosnosť vstupuje do impact testu?
Aj nárazová skúška UN R124 priamo používa maximálnu nosnosť kolesa FV.
Padajúca hmotnosť sa vypočíta podľa vzťahu:
Zjednodušene: vyššia deklarovaná nosnosť znamená aj inú náročnosť skúšobného zaťaženia.
Impact test však zároveň veľmi dobre ukazuje, prečo nemožno nosnosť zamieňať za nezničiteľnosť.
Podrobne sme túto tému rozobrali v samostatnom článku:
Znamená vyššia nosnosť automaticky lepší disk?
Nie.
Predstavme si dva disky:
nosnosť 650 kg
nosnosť 850 kg
Z týchto dvoch údajov nemôžeme objektívne povedať, že disk B je kvalitnejší.
Vyššia nosnosť môže súvisieť s tým, že konkrétna konštrukcia bola navrhnutá pre:
- ťažšie vozidlo,
- SUV, MPV alebo úžitkovú aplikáciu,
- vyššie maximálne zaťaženie náprav,
- iný rozmer a geometriu kolesa.
Na druhej strane môže byť špičkové ľahké športové koleso skonštruované presne pre nosnosť potrebnú pre športové osobné vozidlo a jeho cieľom môže byť minimalizovať hmotnosť pri zachovaní požadovaných mechanických vlastností.
Nosnosť nie je známka kvality. Je to parameter použiteľnosti kolesa pre konkrétne zaťaženie.
Je disk s vyššou nosnosťou automaticky odolnejší proti výtlkom?
Ani tu nemožno vytvoriť jednoduchý rebríček.
Konštrukčnú odozvu kolesa na náraz ovplyvňuje okrem deklarovanej nosnosti napríklad:
- geometria ráfika a lúčov,
- množstvo a rozloženie materiálu,
- použitá zliatina a tepelné spracovanie,
- výrobná technológia,
- rozmer pneumatiky a výška jej bočnice,
- tlak v pneumatike,
- energia, smer a miesto konkrétneho nárazu.
Disk s nosnosťou 850 kg preto nemožno automaticky označiť za „odolnejší proti jamám“ než disk so 700 kg iba na základe týchto dvoch čísel.
Musí byť disk s vyššou nosnosťou ťažší?
Nie nevyhnutne.
Hmotnosť kolesa a jeho nosnosť spolu samozrejme určitým spôsobom súvisia – materiál musí preniesť mechanické zaťaženie. Nie je však možné vytvoriť jednoduché pravidlo:
„Čím je disk ťažší, tým je pevnejší a kvalitnejší.“
Moderný návrh kolesa rieši predovšetkým ako efektívne umiestniť materiál tam, kde je mechanicky potrebný.
Dva disky s podobnou nosnosťou tak môžu mať rozdielnu hmotnosť vďaka:
- odlišnej geometrii,
- technológii výroby,
- konštrukčnej optimalizácii,
- rozdielnemu materiálu a tepelnému spracovaniu.
Práve schopnosť dosiahnuť potrebnú nosnosť a únavovú životnosť pri nízkej hmotnosti patrí medzi zaujímavé technické úlohy pri vývoji športových kolies.
cieľom kvalitného konštruktéra nemusí byť vyrobiť čo najťažší disk s čo najvyšším číslom nosnosti. Cieľom môže byť splniť požadované mechanické parametre s čo najefektívnejším množstvom materiálu.
Rovnaký dizajn disku nemusí mať v každom rozmere rovnakú nosnosť
Toto je ďalší praktický detail, ktorý sa pri internetovom výbere často prehliada.
Názov modelu disku označuje dizajnovú alebo produktovú rodinu. Nie jednu jedinú fyzickú súčiastku.
Jeden model môže existovať napríklad ako:
- 6,5×16 5×112 ET46,
- 7,5×17 5×112 ET45,
- 8×18 5×112 ET35,
- 8,5×19 5×112 ET40.
Jednotlivé varianty majú inú geometriu, priemer, šírku, ET, množstvo materiálu a často aj rozdielne zamýšľané aplikácie.
Nosnosť preto patrí ku konkrétnej technickej variante kolesa, nie automaticky k názvu dizajnu.
Aj preto má zmysel uvádzať tento údaj priamo na produktovej karte konkrétneho rozmeru.
Nosnosť disku a nosnosť pneumatiky sú dve rozdielne veci
Koleso na aute tvorí zostavu disku a pneumatiky. Obe časti majú svoje vlastné limity.
Pneumatika svoju nosnosť vyjadruje prostredníctvom indexu nosnosti – Load Index.
Ak máme napríklad:
- disk s dostatočnou nosnosťou,
- ale pneumatiku s nedostatočným Load Indexom,
vyššia nosnosť samotného disku problém pneumatiky nevyrieši.
Platí to aj opačne.
Nosnosť zostavy nemožno posudzovať podľa jej najsilnejšej časti. Každý relevantný komponent musí samostatne spĺňať požadované zaťaženie.
Môže mať predná a zadná náprava rozdielnu požiadavku?
Samozrejme.
Ak technický preukaz uvádza:
- náprava 1: 1 260 kg,
- náprava 2: 1 420 kg,
vychádza základná požiadavka:
- vpredu najmenej 630 kg/koleso,
- vzadu najmenej 710 kg/koleso.
Pri vozidle s rovnakými diskami na oboch nápravách preto musí zvolená varianta prirodzene pokryť vyššiu z požiadaviek.
Pri vozidlách s rozdielnymi prednými a zadnými rozmermi – takzvanom staggered sete – môže byť situácia technicky ešte zaujímavejšia, pretože každá konkrétna varianta kolesa môže mať vlastný údaj o nosnosti.
Šedá zóna: čo ak auto nikdy nenakladám na maximum?
Tu sa dostávame k veľmi rozumnej otázke:
„Moje vozidlo má síce vysoké maximálne zaťaženie nápravy, ale jazdím väčšinou sám a auto nikdy nenakladám ani približne na maximum. Prečo teda potrebujem koleso dimenzované na maximálne prípustný stav?“
Z čisto statického mechanického pohľadu má táto úvaha logické jadro.
Ak má koleso deklarovanú nosnosť 780 kg a pri konkrétnom aktuálnom zaťažení naň staticky pripadá iba 680 kg, v tom okamihu nie je staticky zaťažené 800 ani 850 kilogramami.
Lenže tým vzniká oveľa zaujímavejšia otázka:
Je možné vedome obmedziť spôsob používania auta a tým si vytvoriť vlastný nižší prevádzkový rozsah pre kolesá?
Odpoveď už nemožno zredukovať na jedno číslo. Musíme odlíšiť statickú hmotnosť, dynamické zaťaženie, homologizačnú metodiku a konkrétny spôsob používania vozidla.
Práve preto túto šedú zónu nerozoberáme v dvoch odsekoch, ale venujeme jej samostatné odborné články.
Čo ak rozteč, šírka aj ET otvárajú obrovský výber atraktívnych osobných diskov, ale konkrétnemu dizajnu chýba do požadovanej nosnosti iba niekoľko desiatok kilogramov na koleso?
Prečo na VW Multivan a Mercedes V-Class pasuje toľko diskov, ktoré na ne v skutočnosti nestačia? →Ak idem na okruh sám, bez batožiny a s autom výrazne ľahším než jeho maximálna prípustná hmotnosť, potrebujem naozaj kolesá dimenzované aj na plne naložené vozidlo?
Na okruh jazdím sám. Potrebujem disky dimenzované na plne naložené auto? →Prečo je nosnosť mimoriadne dôležitá pri niektorých MPV a dodávkach?
Pri mnohých klasických dodávkach už samotná špecifická rozteč skrutiek prirodzene zužuje výber na kolesá určené pre úžitkové alebo vysoko zaťažované aplikácie.
Existujú však vozidlá, ktoré používajú rozteče rozšírené aj medzi osobnými automobilmi.
Potom môže vzniknúť veľmi zradná situácia:
Preto môže byť nosnosť posledným parametrom, ktorý zdanlivo ideálny disk vyradí.
Detailne tento jav rozoberieme práve na vozidlách VW Multivan T6/T6.1/T7 a Mercedes V-Class, pretože ich rozšírené rozteče otvárajú prístup k množstvu dizajnov pôvodne navrhnutých pre bežné osobné automobily.
zhoda PCD, ET a rozmeru ešte neznamená, že koleso má dostatočnú nosnosť pre konkrétne vozidlo.
Nosnosť a trackday: nižšia hmotnosť auta ešte nemusí znamenať ľahšiu prácu pre koleso
Druhou špecifickou situáciou sú športové autá a samostatná sada veľmi ľahkých kolies používaná iba na okruhu.
Majiteľ môže úplne oprávnene namietať:
„Na Slovakiaring nejdem so štyrmi cestujúcimi a plným kufrom. Idem sám. Auto má v tej chvíli o stovky kilogramov menej než jeho maximálna prípustná hmotnosť.“
Z pohľadu statickej hmotnosti je to pravda.
Na okruhu však zároveň vznikajú:
- veľké bočné zrýchlenia,
- silné a opakované brzdenie,
- dynamický prenos zaťaženia medzi kolesami,
- vyšší grip športových pneumatík,
- opakované cyklické namáhanie,
- prípadné prejazdy obrubníkov.
Najnižšia hmotnosť vozidla teda automaticky neznamená najnižšie mechanické nároky na koleso.
Aj tejto otázke preto venujeme samostatný článok:
Na okruh jazdím sám. Potrebujem disky dimenzované na plne naložené auto?
Najčastejšie omyly pri nosnosti diskov
| Tvrdenie | Realita |
|---|---|
| Hmotnosť auta stačí vydeliť štyrmi. | Nie. Treba sledovať maximálne prípustné zaťaženie konkrétnej nápravy. |
| Vyššia nosnosť znamená kvalitnejší disk. | Nie automaticky. Nosnosť je parameter aplikácie, nie rebríček kvality. |
| Ťažší disk musí byť pevnejší. | Nie nevyhnutne. Výsledok ovplyvňuje geometria, materiál a konštrukcia. |
| Disk 850 kg sa pri 851 kg zdeformuje. | Nie. Deklarovaná nosnosť nie je okamžitá fyzická medza deštrukcie. |
| UN R124 používa bezpečnostný faktor, takže môžem nosnosť prekročiť. | Nie. Faktor patrí do skúšobnej metodiky a nevytvára používateľovi dodatočnú povolenú nosnosť. |
| Keď PCD, ET a rozmer sedia, disk je vhodný. | Nie vždy. Nosnosť môže byť samostatným dôvodom, prečo koleso na konkrétnu aplikáciu nestačí. |
FAQ: nosnosť diskov v praxi
Ako zistím minimálnu nosnosť disku pre svoje auto?
Pri bežnom osobnom vozidle s jedným kolesom na každej strane nápravy vychádzajte z najväčšej technicky prípustnej hmotnosti pripadajúcej na konkrétnu nápravu. Tú vydelíte dvomi. Ak má napríklad náprava maximum 1 400 kg, základná požiadavka je 700 kg na jedno koleso.
Stačí vydeliť maximálnu hmotnosť auta štyrmi?
Nie. Predná a zadná náprava nemusia mať rovnaké maximálne zaťaženie. Rozhodujúce je preto zaťaženie konkrétnej nápravy, nie aritmetický priemer za celé vozidlo.
Ak má disk nosnosť 750 kg, koľko v skutočnosti vydrží?
Z údaja 750 kg nemožno vypočítať fyzickú deštrukčnú hranicu kolesa. Hodnota 750 kg je jeho deklarovaná maximálna nosnosť. Homologizačné skúšky používajú bezpečnostné faktory a definované dynamické zaťaženia, ale tieto faktory nemožno prepočítať na určitý počet kilogramov povolených navyše.
Znamená nosnosť 850 kg, že disk je pevnejší než disk so 700 kg?
Nie automaticky. Znamená to, že konkrétna technická varianta má vyššiu deklarovanú nosnosť. Bez kontrolovaného porovnania nemožno iba z tohto údaja rozhodnúť, ktorý disk bude lepšie odolávať výtlkom, únave alebo inému typu namáhania.
Môže mať rovnaký model disku v R18 a R20 rozdielnu nosnosť?
Áno. Nosnosť sa vzťahuje ku konkrétnej technickej variante kolesa. Rozdielny priemer, šírka, ET, PCD alebo konštrukcia môžu znamenať aj inú deklarovanú nosnosť.
Musí mať pneumatika rovnakú alebo vyššiu nosnosť ako disk?
Disk a pneumatika majú vlastné samostatné limity. Pneumatika musí mať dostatočný index nosnosti pre konkrétne vozidlo a disk musí zároveň samostatne spĺňať požadovanú nosnosť kolesa.
Je bezpečnostný faktor UN R124 rezerva, ktorú môžem využiť pri jazde?
Nie. Bezpečnostný faktor je súčasťou štandardizovanej skúšobnej metodiky. Nepredstavuje dodatočne povolenú prevádzkovú nosnosť nad hodnotu deklarovanú výrobcom kolesa.
Nosnosť je iba jeden z parametrov správneho disku
Koleso môže mať dostatočnú nosnosť a napriek tomu nemusí byť vhodné pre konkrétne vozidlo z hľadiska rozmerov, ET, rozteče, stredovej diery, priestoru pre brzdy alebo homologizovanej aplikácie.
A opačne: môže geometricky dokonale pasovať, no nemusí mať dostatočnú nosnosť.
Správne koleso nie je to, ktoré má „správny priemer“. Je to kombinácia rozmerov, geometrie, nosnosti a schválenej technickej aplikácie.
Základný prehľad k rozmerom diskov →
Čo je TÜV certifikát diskov? →
Zdroje a technické podklady
UN Regulation No. 124 – Uniform provisions concerning the approval of wheels for passenger cars and their trailers
Rotating bending test, rolling test a impact test: EUR-Lex
UNECE – Regulation No. 124
Oficiálny dokument predpisu: UNECE
Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 133/2018 Z. z.
Údaje v osvedčení o evidencii – F.1, G a maximálne technicky prípustné hmotnosti pripadajúce na jednotlivé nápravy: Slov-Lex
Kam s výberom nových kolies?
Článok dočítaný? Ak už viete, čo hľadáte, môžete pokračovať priamo do príslušnej kategórie podľa typu kolies, ktoré vás zaujímajú.
Spoľahlivé riešenia pre každodenné jazdenie s homologizáciou pre európsky trh.
Prémiové značky pre zákazníkov, ktorí hľadajú výnimočný dizajn a exkluzivitu.
Moderná technológia výroby ponúkajúca výborný pomer hmotnosti, pevnosti a ceny.
Individuálne riešenia pre športové, luxusné a exkluzívne vozidlá.
Odolné disky pre SUV, pickupy a terénne vozidlá.
Modely navrhnuté pre vyššie zaťaženie a každodenné pracovné nasadenie.
Prezrite si kompletnú ponuku podľa výrobcu diskov.









