- Unikátne rady a návody
- Ponuka diskov a TPMS
- Plechové a hybridné disky
- Špecialitky do pozornosti
- Doplnkový sortiment
- Technické katalógy
- Úvod
- PORADÍME TI
- Základný prehľad k rozmerom diskov
- Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť
- Na okruh jazdím sám. Potrebujem disky dimenzované na plne naložené auto?
Na okruh jazdím sám. Potrebujem disky dimenzované na plne naložené auto?
Na okruh jazdím sám. Potrebujem disky dimenzované na plne naložené auto?
Výkonný elektromobil môže vážiť viac než dve tony, ale na trackday ide bez batožiny, bez cestujúcich a často so samostatnou sadou ľahkých kolies a semi-slick pneumatík. Čo ak atraktívnemu trackday disku chýba do maximálnej nosnosti vozidla niekoľko desiatok kilogramov na koleso? Je takáto úvaha automaticky technický nezmysel?
Ešte pred niekoľkými rokmi bola otázka výberu kolies na trackday pomerne jednoduchá.
Typickým autom na amatérskom okruhovom dni bol ľahší hot-hatch, športové kupé alebo výkonný sedan. Volkswagen Golf GTI alebo R, Honda Civic Type R, BMW M2, Toyota GR86, Renault Mégane RS, Ford Focus RS a množstvo podobných áut vytvorili obrovský trh samostatných ľahkých kolies určených na kombinované použitie:
- bežná cesta,
- športová jazda,
- autocross,
- trackday.
Práve v tomto prostredí sa mimoriadne presadili flow forming / flow formed kolesá: ľahšie než klasické liate disky, cenovo dostupnejšie než plne kované kolesá a pritom konštruované s dôrazom na športové použitie.
Potom však prišli autá ako Tesla Model 3 Performance, Hyundai IONIQ 5 N a ďalšie výkonné elektromobily.
Výkon už problém nie je.
Brzdy a pneumatiky sa postupne prispôsobili.
Ale vznikla nová veličina:
Auto s výkonom športového auta môže mať hmotnosť veľkého SUV.
Hyundai napríklad pre IONIQ 5 N uvádza prevádzkovú hmotnosť približne 2 235 kg a najväčšiu celkovú hmotnosť 2 660 kg.
Súčasný Tesla Model 3 Performance má podľa európskej špecifikácie pohotovostnú hmotnosť približne 1 851 kg.
A práve tým vzniká veľmi zaujímavý konflikt medzi tradičným svetom trackday kolies a novou generáciou výkonných elektromobilov.
Veľká časť existujúceho trhu ľahkých trackday kolies vznikala pre vozidlá s podstatne nižšími maximálnymi zaťaženiami náprav. Výkonný elektromobil môže mať ideálnu rozteč, rozmer, ET aj priestor pre brzdy, ale nosnosť konkrétnej športovej varianty kolesa sa zrazu dostane veľmi blízko požadovanej hranice – alebo mierne pod ňu.
A presne vtedy vznikne otázka:
„Na okruh idem sám. Nemám batožinu ani štyroch cestujúcich. Auto je v skutočnosti o stovky kilogramov ľahšie než pri maximálnom prípustnom zaťažení. Prečo teda potrebujem trackday kolesá dimenzované aj na plne naložené auto?“
Je to veľmi dobrá technická otázka.
A odpoveď nie je iba jednoduché „áno“ alebo „nie“.
Čo presne znamená nosnosť 700, 750 alebo 850 kg, prečo sa požadovaná nosnosť počíta podľa maximálneho zaťaženia konkrétnej nápravy a ako s týmto údajom pracuje UN R124, vysvetľujeme v hlavnom článku: Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť →
Prečo pri klasickom hot-hatchi táto otázka prakticky nevznikala?
Pretože hmotnostná trieda auta a hmotnostná trieda aftermarketových športových kolies boli historicky veľmi dobre zosúladené.
Ak výrobca vytvoril napríklad 18×9" alebo 18×9,5" flow formed disk pre BMW, Volkswagen, Hondu alebo Subaru, typická nosnosť športového kolesa bola pri bežných aplikáciách úplne postačujúca.
Americký výrobca APEX napríklad pri svojich klasických flow-formed performance kolesách pre Tesla Model 3 uvádza približne 1 550 lb, teda asi 703 kg na jedno koleso.
Takáto nosnosť je veľmi prirodzená pre segment športových osobných vozidiel, z ktorého celý trackday aftermarket historicky vyrástol.
Pri ťažkom výkonnom elektromobile sa však zrazu dostávame do inej kategórie.
Problém často nie je v tom, že by bolo športové koleso slabé. Problém je v tom, že bolo navrhnuté pre inú hmotnostnú triedu vozidiel.
To je zásadný rozdiel.
Koleso s nosnosťou 700 alebo 750 kg nemusí byť lacné, nekvalitné ani konštrukčne poddimenzované.
Môže byť veľmi kvalitným trackday kolesom pre auto, pre ktoré bolo navrhnuté.
Len moderný výkonný elektromobil priniesol do rovnice ďalších niekoľko stoviek kilogramov.
Trh už začína reagovať: vzniká nová kategória „heavy performance EV“ kolies
Vývoj aftermarketu ukazuje, že nejde iba o teoretickú otázku.
APEX dnes pre Hyundai IONIQ 5 N ponúka samostatne konštruované kované koleso VS-5RX s nosnosťou 2 100 lb, teda približne 953 kg na jedno koleso.
Výrobca pri ňom otvorene vysvetľuje, že moderné výkonné SUV a elektromobily:
- sú čoraz rýchlejšie,
- majú veľké brzdy,
- ale zároveň sú výrazne ťažšie.
Preto vytvoril konštrukciu s vyššou nosnosťou, pričom sa snažil zachovať nízku hmotnosť.
To je veľmi zaujímavý posun.
| Typ performance kolesa APEX | Deklarovaná nosnosť | Charakter aplikácie |
|---|---|---|
| Klasické flow formed | cca 1 550 lb / 703 kg | Tradičný performance / trackday segment |
| Forged Sprint | cca 1 600 lb / 726 kg | Ľahké športové aplikácie |
| VS-5RX pre IONIQ 5 N | 2 100 lb / cca 953 kg | Ťažké performance SUV a EV |
Aftermarket tým vlastne priznáva vznik novej technickej kategórie: ľahké športové koleso už nestačí iba odľahčiť. Pri ťažkom EV musí zároveň zvládnuť podstatne vyššie zaťaženie.
Takýchto riešení však zatiaľ nie je v každej rozteči, šírke, ET, priemere a cenovej kategórii toľko ako pri klasických športových autách.
A práve preto vznikajú kompromisné aplikácie.
Samostatná trackday sada pri elektromobile dáva veľký zmysel
Elektromobil používaný každý deň a elektromobil používaný na okruhu riešia veľmi odlišné požiadavky.
Pri bežnej cestnej prevádzke výrobca sleduje:
- dojazd,
- valivý odpor,
- hluk,
- komfort,
- životnosť pneumatiky,
- a samozrejme bezpečné zvládnutie výkonu vozidla.
Pri trackday sa priority zmenia.
- maximálny grip,
- stabilita pneumatiky pri vysokej teplote,
- odozva riadenia,
- odolnosť voči opakovanému bočnému zaťaženiu,
- možnosť používať širšie semi-slick pneumatiky,
- nižšia neodpružená a rotačná hmotnosť.
Preto je samostatná sada kolies a pneumatík úplne logickým riešením.
Dokonca aj samotná Tesla tento princíp použila pri Model 3 Performance. Jej oficiálny Track Package pre vozidlá 2017–2023 obsahoval:
- samostatné 20×9" Zero-G Performance kolesá,
- Michelin Pilot Sport Cup 2 v rozmere 245/35 ZR20 XL,
- výkonnejšie brzdové doštičky.
Tesla zároveň výslovne upozorňovala, že vysokovýkonné kolesá a pneumatiky môžu znížiť dojazd.
To je perfektná ilustrácia kompromisu:
Pneumatika a koleso optimalizované na maximálny výkon na okruhu nemusia byť zároveň optimálnym riešením pre každodenný dojazd elektromobilu.
Nie každé výkonné EV však jazdí z výroby na „ekologickej“ pneumatike
Tu treba urobiť dôležité rozlíšenie.
Pri mnohých bežných elektromobiloch je nízky valivý odpor dôležitou súčasťou vývoja originálnej pneumatiky.
Výkonné modely však začínajú vytvárať samostatnú kategóriu.
Hyundai napríklad pre IONIQ 5 N používa vysokovýkonné pneumatiky Pirelli P Zero 275/35 R21, ktoré podľa samotného výrobcu vozidla zlepšujú priľnavosť aj pri jazde na okruhu.
Auto zároveň dostalo ľahké kované 21" kolesá a celý rad systémov priamo vyvinutých pre opakované športové použitie.
Takže presnejšie rozdelenie trhu vyzerá takto:
| Typ EV | Priorita originálnej pneumatiky |
|---|---|
| Bežný elektromobil | Dojazd, hlučnosť, komfort, nosnosť, efektivita, dostatočný grip |
| Výkonný road-performance EV | Kompromis medzi cestou, výkonom, životnosťou a dojazdom |
| EV vyvíjané priamo aj pre trackday | Výrazne vyšší dôraz na grip, brzdenie, tepelnú stabilitu a okruhový výkon |
Ani v poslednej kategórii však neprestáva dávať zmysel samostatná trackday sada.
Komunita IONIQ 5 N napríklad používa 20" a dokonca 19" alternatívne kolesá, širšie pneumatiky a semi-slick zmesi ako Yokohama Advan A052 alebo AD09. Používatelia riešia nielen grip, ale aj teplotu pneumatík, ich opotrebovanie a správanie auta pri výraznom bočnom zaťažení.
To je prirodzený vývoj.
Paradox: na okruh ide najľahšia verzia auta, ale jazdí v najťažšom režime
Toto je podľa nás najzaujímavejšia časť celej témy.
Predstavme si elektromobil, ktorý môže byť v plne naloženom cestnom stave výrazne ťažší než pri trackday.
Na okruh príde:
- iba vodič,
- žiadni ďalší cestujúci,
- žiadna dovolenková batožina,
- žiadny náklad,
- často iba potrebné množstvo energie na jazdu.
Staticky je to jeden z najľahších stavov, v ktorých sa auto počas svojho života môže nachádzať.
Zároveň však:
- brzdí podstatne tvrdšie než v premávke,
- dosahuje vysoké bočné zrýchlenie,
- semi-slick dokáže preniesť výrazne vyššie bočné sily,
- pneumatiky pracujú pri vysokých teplotách,
- zaťaženie sa medzi jednotlivými kolesami dynamicky presúva,
- celý cyklus sa opakuje desiatky krát počas jedného trackday.
Trackday môže byť zároveň najľahším statickým a jedným z najnáročnejších dynamických stavov vozidla.
A práve preto jednoduchá odpoveď:
„Auto je na okruhu ľahšie, takže koleso môže mať automaticky nižšiu nosnosť.“
nie je dostatočná.
Ale rovnako nedostatočná je opačná veta:
„V technickom preukaze je maximálne zaťaženie nápravy X, takže skutočná hmotnosť auta pri trackday vôbec nie je relevantná.“
Relevantné sú obe veličiny.
Ak je auto o 300 kg ľahšie, sú aj kolesá reálne menej staticky zaťažené
To je jednoduchá fyzika.
Ak vozidlo v plne naloženom stave môže vážiť napríklad:
ale na okruhu reálne váži:
rozdiel 300 kg nezmizol.
Statické zaťaženie podvozka, pneumatík a kolies je v tomto stave skutočne nižšie.
To je úplne legitímny argument majiteľa trackday auta.
Treba však okamžite doplniť jednu vec:
Nosnosť kolesa sa technicky neposudzuje jednoduchým výpočtom „hmotnosť auta ÷ 4“. Dôležité je skutočné a maximálne zaťaženie konkrétnej nápravy a pri detailnej analýze aj rozdelenie medzi ľavé a pravé koleso.
Preto tvrdenie:
„Kolesám chýba iba 200 kg na celé auto,“
môže byť prakticky zrozumiteľná skratka, ale nie je to ešte technický výpočet.
Potrebujeme vedieť, na ktorej náprave vzniká rozdiel.
Modelový príklad: kolesu chýba do papierového maxima 50 kg
Predstavme si výkonný elektromobil s maximálnym povoleným zaťažením jednej nápravy:
Štandardný požadovaný parameter kolesa je teda:
Vybraný ľahký trackday disk má však:
Na úrovni maximálneho rozsahu vozidla teda chýba:
50 kg na koleso
100 kg na nápravu
Lenže auto na okruhu reálne odvážime a na tej istej náprave nameriame napríklad:
Pri približne rovnomernom statickom rozdelení je to:
približne 680 kg/koleso
Disk s deklarovanou nosnosťou 750 kg teda v tomto statickom stave nie je zaťažený 800 kg.
Je zaťažený približne 680 kg.
Ak aktuálne statické zaťaženie kolesa neprekračuje jeho deklarovanú nosnosť, nemožno tvrdiť, že je v danom okamihu staticky preťažené iba preto, že auto má vyšší maximálny povolený rozsah.
Toto je tá časť argumentu komunity, ktorá má fyzikálny základ.
Lenže 680 kg pri státí neznamená 680 kg počas celej zákruty
A tu začína druhá polovica problému.
Auto nejazdí po okruhu ako objekt položený na štyroch váhach.
Pri prudkom brzdení sa zaťaženie presúva smerom dopredu.
V rýchlej zákrute sa zaťaženie presúva na vonkajšie kolesá.
Pri kombinovanom brzdení a zatáčaní vzniká súčasne pozdĺžne aj bočné zaťaženie.
Ak vozidlo prejde cez obrubník, k statickému a bočnému zaťaženiu pribudne krátkodobý vertikálny impulz.
Preto:
„Na váhe mám 680 kg/koleso“ je veľmi užitočná informácia. Nie je to však maximálne okamžité zaťaženie kolesa počas jedného kola na okruhu.
Neznamená to ani to, že zákazník má k 680 kg svojvoľne pripočítať 20, 30 alebo 50 percent.
Takýto jednoduchý domáci koeficient neexistuje.
Semi-slick situáciu ešte mení
Trackday majiteľ často nemení iba koleso.
Mení celú mechanickú zostavu.
Typický postup môže byť:
- menší priemer kolesa,
- nižšia hmotnosť disku,
- širšia pneumatika,
- mäkšia športová zmes,
- semi-slick alebo 200 TW pneumatika,
- vyšší negatívny odklon,
- úprava tlakov pre jazdu na okruhu.
Lepšia pneumatika umožní vozidlu vytvoriť väčšiu bočnú silu.
To je presne to, čo majiteľ chce.
Lenže táto sila sa musí cez disk preniesť do náboja a zavesenia.
Odstránením cestujúcich a batožiny znižujeme statické zaťaženie kolesa. Nasadením výrazne priľnavejšej pneumatiky však môžeme zvýšiť bočné sily, ktoré dokáže vozidlo cez koleso preniesť.
Preto nemožno povedať:
„Auto je o 300 kg ľahšie, takže máme automaticky obrovskú rezervu.“
Ale nemožno povedať ani opak:
„Semi-slick vytvorí väčší grip, takže nižšia hmotnosť auta už nehrá žiadnu úlohu.“
Hrá.
Len riešime dve rôzne zložky mechanického namáhania.
UN R124 už s dynamickým namáhaním kolesa počíta
Je dôležité nevytvoriť dojem, že deklarovaná nosnosť kolesa je iba údaj zo statického testu.
Nie je.
Predpis UN R124 používa maximálnu nosnosť kolesa ako vstup do viacerých dynamických skúšok.
Pri rotating-bending teste sa simuluje bočné namáhanie pri jazde v zákrute.
Pri rolling teste sa simuluje dlhodobé cyklické namáhanie počas jazdy.
Pri impact teste sa overuje správanie kolesa pri definovanom náraze.
Skúšobné zaťaženia pritom nie sú vždy rovné deklarovanej nosnosti 1 : 1. Norma pracuje s predpísanými vzorcami a bezpečnostnými faktormi.
Nosnosť 750 kg preto neznamená „koleso bolo testované iba tak, že na ňom stálo 750 kg“.
Súčasne však platí veľmi dôležitá hranica:
Bezpečnostný faktor homologizačnej skúšky nemožno použiť ako kalkulačku dodatočnej prevádzkovej nosnosti.
Koleso s deklarovanou nosnosťou 750 kg nie je automaticky „v skutočnosti 800-kilogramové“.
Podrobnejšie sme túto otázku rozobrali tu:
Môžeme „minúť“ homologizačnú rezervu, keď je auto na okruhu ľahšie?
Nie takýmto spôsobom.
Toto sú dve rozdielne rezervy.
| Typ rezervy | Čo znamená |
|---|---|
| Rezerva reálneho zaťaženia | Rozdiel medzi skutočným aktuálnym statickým zaťažením kolesa a jeho deklarovanou nosnosťou. |
| Skúšobný bezpečnostný faktor | Súčasť metodiky, ktorou sa overuje konštrukcia kolesa pri definovaných skúšobných podmienkach. |
Prvú hodnotu vieme orientačne zmerať.
Druhú nemôžeme premeniť na počet kilogramov, ktoré smieme použiť navyše.
Vieme, že koleso má skúšobnú a konštrukčnú rezervu. Nevieme však používateľovi povedať, koľko kilogramov z nej môže pri trackday bezpečne „minúť“.
Čo teda robí človek, ktorý takúto trackday sadu vedome používa?
Ak je vybrané koleso pod maximálnou požiadavkou konkrétneho vozidla, ale nad jeho skutočným statickým zaťažením pri trackday, situáciu možno technicky opísať pomerne presne.
Majiteľ:
- nevyužíva maximálnu prepravnú kapacitu vozidla,
- jazdí v špecifickej konfigurácii,
- pracuje s nižšou skutočnou statickou hmotnosťou,
- zároveň vystavuje koleso vysokému dynamickému a cyklickému namáhaniu.
Inými slovami:
Nevytvára z kolesa s nižšou nosnosťou silnejšie koleso. Vytvára preň inú konkrétnu prevádzkovú úlohu.
A práve toto je rozdiel medzi cestným homologizačným uvažovaním a motorsportovým engineeringom.
Motorsport nevyberá koleso iba podľa maximálnej hmotnosti uvedenej v TP
Ak by sme navrhovali čisté závodné auto, ktoré nie je určené na bežnú cestnú homologizáciu, postupovali by sme úplne inak.
Konštruktéra by zaujímalo:
- skutočné corner weights jednotlivých kolies,
- rozdelenie hmotnosti auta,
- maximálne bočné a pozdĺžne zrýchlenie,
- typ a šírka pneumatiky,
- aerodynamický prítlak,
- charakter trate,
- obrubníky,
- predpokladaná únava materiálu,
- počet cyklov a životnosť komponentu,
- kontrolné intervaly.
Takýto výpočet je ďaleko komplexnejší než:
„Auto má maximálne 2 600 kg, takže každé koleso musí mať 650 kg.“
Ale presne preto nemožno ani opačne povedať:
„Na trackday idem sám, takže môžem jednoducho nosnosť ignorovať.“
Obe skratky sú príliš jednoduché.
Pre ťažké EV je veľmi užitočné poznať skutočné corner weights
Ak chce majiteľ výkonného elektromobilu pochopiť svoje auto technicky, najzaujímavejší údaj neposkytne iba katalóg.
Poskytne ho váženie auta v reálnej trackday konfigurácii.
Ideálne nie iba po nápravách, ale na štyroch váhach samostatne.
Tak sa môžeme dozvedieť napríklad:
| Koleso | Statické zaťaženie |
|---|---|
| Ľavé predné | 610 kg |
| Pravé predné | 575 kg |
| Ľavé zadné | 570 kg |
| Pravé zadné | 545 kg |
Toto je omnoho kvalitnejší obraz skutočného auta než jednoduché „celková hmotnosť ÷ 4“.
Stále však ide iba o statický stav.
aké je reálne statické zaťaženie jednotlivých kolies v konkrétnej trackday konfigurácii.
Čo nám nepovedia:
maximálne okamžité zaťaženie vonkajšieho kolesa v rýchlej zákrute ani konštrukčnú rezervu konkrétneho disku.
Komunita už tieto kombinácie používa. Čo z toho môžeme vyvodiť?
Na fórach a v komunitách výkonných EV už dnes nájdeme množstvo áut jazdiacich na okruhu s alternatívnymi kolesami a pneumatikami.
Majitelia Hyundai IONIQ 5 N napríklad používajú:
- 20" trackday sady namiesto originálnych 21",
- 19" ľahké kolesá, ak umožnia priestor pre brzdy,
- Yokohama Advan A052,
- Advan Neova AD09,
- širšie pneumatiky než sériové konfigurácie.
Tesla Model 3 Performance má za sebou ešte dlhšiu históriu okruhového používania a existujú preň celé fitment guides venované samostatne cestným a track konfiguráciám.
APEX dokonca opisuje Model 3 ako auto, ktoré sa medzi nadšencami pravidelne používa na severoamerických okruhoch.
To je relevantná reálna skúsenosť.
Nie je však správne z nej vytvoriť matematický dôkaz:
„Na fóre to používa 50 ľudí, takže presne vieme, akú rezervu má disk.“
Nevieme.
Komunitná skúsenosť je veľmi užitočný dôkaz reálnej použiteľnosti kombinácie. Nie je však náhradou za kontrolovaný únavový alebo dynamický test konkrétneho kolesa na konkrétnom aute.
Ide o podobný princíp, aký sme vysvetľovali pri výtlkoch:
Ako by sme teda technicky hodnotili trackday koleso pre ťažké EV?
Nie podľa jedného čísla.
Rozumné hodnotenie by malo minimálne zahŕňať:
1. Deklarovanú nosnosť konkrétnej varianty kolesa
Nie nosnosť modelového radu všeobecne, ale presne konkrétneho priemeru, šírky, ET a PCD.
2. Maximálne zaťaženie prednej a zadnej nápravy vozidla
To určuje štandardnú požiadavku pre plný prevádzkový rozsah auta.
3. Reálne zaťaženie auta v trackday konfigurácii
Ideálne odvážené po jednotlivých kolesách.
4. Typ pneumatiky
Bežná cestná UHP pneumatika a veľmi priľnavý semi-slick nevytvárajú rovnakú bočnú mechanickú úlohu.
5. Konštrukciu samotného kolesa
Liate, flow formed alebo kované koleso, jeho geometria a testovanie sú relevantnejšie než samotná nízka hmotnosť.
6. Charakter používania
Pár rozumných trackday (špičkový povrch) ročne a pravidelné jazdenie na semi-slickoch na bežnej ceste nie sú ani náhodou rovnaký režim.
7. Kontrolu kolies
Pri pravidelnom trackday používaní má význam vizuálna kontrola, sledovanie trhlín, deformácií a poškodení po výrazných nárazoch.
Je flow forming pre ťažký elektromobil zlý?
Vôbec nie.
Výrobná technológia sama osebe neurčuje, či má koleso dostatočnú nosnosť.
Flow formed koleso môže byť skonštruované s veľmi vysokou nosnosťou.
Rovnako môže existovať kované ultraľahké koleso s nosnosťou optimalizovanou pre oveľa ľahšie športové auto.
Výrobná technológia nehovorí, koľko kilogramov koleso unesie. Rozhoduje konkrétna konštrukcia a deklarovaná nosnosť konkrétnej varianty.
Výzvou pre ťažké EV je skôr kombinácia troch požiadaviek:
nízka hmotnosť + vysoká nosnosť + veľký priestor pre brzdy
A to už je konštrukčne náročnejšia úloha.
Práve preto začínajú výrobcovia vyvíjať špecifické performance kolesá pre EV a ťažké SUV namiesto jednoduchého prenášania existujúcich dizajnov z ľahších športových áut.
Ľahšie koleso je pri ťažkom EV zaujímavé ešte viac než pri ľahkom aute
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pri aute s hmotnosťou cez dve tony nemá úspora niekoľkých kilogramov na disku význam.
Lenže koleso patrí medzi rotujúce a zároveň neodpružené hmoty.
Zníženie jeho hmotnosti môže pomôcť:
- odozve podvozka,
- akcelerácii rotujúcej zostavy,
- brzdeniu,
- práci tlmičov,
- zmene smeru.
Preto komunita výkonných elektromobilov prirodzene hľadá ľahšie 19" alebo 20" riešenia namiesto veľkých originálnych kolies.
Nie je to iba estetická úprava.
Je to súčasť optimalizácie auta na inú úlohu.
Menšie trackday koleso navyše otvorí lepší výber pneumatík
Pri veľkých originálnych 21" kolesách môže byť ponuka vhodných semi-slick alebo track-oriented pneumatík:
- užšia,
- drahšia,
- ťažšia,
- obmedzená na niekoľko špecifických rozmerov.
Prechod na 19" alebo 20" koleso môže otvoriť tradičné performance rozmery, v ktorých existuje podstatne väčší výber pneumatík.
Presne tento typ uvažovania vidíme aj v komunite IONIQ 5 N, kde sa používajú napríklad 20" konfigurácie 285/35 R20 alebo alternatívne 19" riešenia.
Samozrejme za predpokladu, že:
- koleso vyčistí veľké brzdy,
- má správnu geometriu,
- pneumatika má dostatočnú nosnosť,
- a celá zostava je technicky vhodná pre konkrétne auto.
Pozor na ďalší paradox: semi-slick musí uniesť aj samotný elektromobil
Pri hľadaní maximálneho gripu sa niekedy pozornosť sústredí iba na zmes pneumatiky.
Lenže aj pneumatika má vlastnú nosnosť.
Ťažký elektromobil môže vyžadovať vysoký Load Index a XL alebo inú zosilnenú konštrukciu.
To znamená, že vhodný trackday rozmer musí splniť naraz:
- požadovaný grip,
- správny priemer,
- šírku,
- tepelnú odolnosť,
- dostatočný Load Index.
Silnejší disk nedokáže kompenzovať pneumatiku s nedostatočnou nosnosťou. A vysoký Load Index pneumatiky nedokáže zvýšiť nosnosť disku.
Čo znamená, keď komunita riešenie používa roky bez problémov?
Znamená to viac než náhodná skúsenosť jedného človeka.
Ak rovnakú kombináciu používa veľa áut:
- na podobných tratiach,
- s podobnými pneumatikami,
- pri opakovaných trackday,
- bez známeho systematického mechanického problému,
ide o relevantnú empirickú skúsenosť.
Ako technický zdroj informácie ju netreba ignorovať.
Ale ani preceňovať.
„Túto kombináciu reálne používajú desiatky áut a nepozorujeme systematické zlyhávanie.“
Nemôže nám povedať:
„Preto vieme, že konkrétne koleso má presne o 87 kg vyššiu bezpečnú nosnosť, než uvádza výrobca.“
Druhý záver by už bol technicky nepodložený.
Kedy už otázka prestáva byť zaujímavou šedou zónou?
Čím bližšie sa skutočné statické zaťaženie auta dostáva k deklarovanej nosnosti kolesa, tým slabší je argument:
„Veď na okruhu jazdím sám.“
Predstavme si koleso s nosnosťou 750 kg.
| Reálne statické zaťaženie | Rozdiel k 750 kg | Čo môžeme objektívne povedať |
|---|---|---|
| 600 kg | 150 kg | Statické zaťaženie je výrazne pod deklarovanou nosnosťou. |
| 680 kg | 70 kg | Statické zaťaženie zostáva pod deklarovanou nosnosťou. |
| 735 kg | 15 kg | Statický odstup je už veľmi malý. |
| 770 kg | −20 kg | Koleso je už nad svojou deklarovanou statickou nosnosťou. |
Ani z prvého riadku však nemožno vyhlásiť:
„150 kg je dostatočná trackday bezpečnostná rezerva.“
Takéto univerzálne číslo nemáme.
Čo by sme povedali majiteľovi výkonného EV ?
Nie:
„Chýba 40 kg nosnosti, takže koleso sa na okruhu ohne.“
Také tvrdenie nevieme technicky dokázať.
Ale ani:
„Auto je prázdne a výrobca má bezpečnostnú rezervu, takže to určite nevadí.“
Ani toto nevieme technicky dokázať.
Odborne poctivejšia odpoveď je:
Ak je auto pri trackday výrazne ľahšie než pri svojom maximálnom povolenom zaťažení a reálne statické zaťaženie jednotlivého kolesa zostáva pod deklarovanou nosnosťou disku, koleso nie je v tomto statickom stave preťažené iba preto, že vozidlo dokáže byť naložené viac. Trackday však vytvára výrazné dynamické, bočné a cyklické namáhanie a pri použití semi-slick pneumatík môže byť mechanická úloha kolesa náročnejšia než pri bežnej jazde. Rozdiel medzi aktuálnou hmotnosťou a nosnosťou preto nemožno automaticky považovať za vypočítanú bezpečnostnú rezervu.
Takáto odpoveď podľa nás rešpektuje fyziku aj to, čo dnes ešte nevieme presne vyčísliť.
Ťažké výkonné EV pravdepodobne vytvoria úplne nový segment kolies
Toto je širšia priemyselná pointa celej témy.
Aftermarket posledné desaťročia dokonale zvládol požiadavku:
„Potrebujem ľahké, pevné a cenovo dostupné koleso na Golf R, Civic Type R alebo BMW M.“
Nová otázka však znie:
„Potrebujem rovnako ľahké trackday koleso pre auto s hmotnosťou 2,2 až 2,5 tony, veľkými brzdami, obrovským krútiacim momentom a semi-slick pneumatikou.“
To je podstatne náročnejšie zadanie.
Prvé špecializované produkty s nosnosťami blížiacimi sa k jednej tone na koleso ukazujú, kam sa trh pravdepodobne posunie.
A s rastúcim počtom výkonných elektromobilov bude podľa nás táto kategória čoraz dôležitejšia.
FAQ: výkonné EV, trackday a nosnosť diskov
Ak idem na okruh sám, je auto reálne ľahšie než pri maximálnom zaťažení?
Áno. Bez ďalších cestujúcich, batožiny a nákladu môže byť skutočná hmotnosť vozidla výrazne nižšia než jeho najväčšia technicky prípustná hmotnosť. To znamená aj nižšie statické zaťaženie kolies.
Ak je reálne zaťaženie kolesa 680 kg a disk má nosnosť 750 kg, je staticky preťažený?
Nie. V tomto konkrétnom statickom stave je zaťaženie nižšie než deklarovaná nosnosť disku. Tento údaj však nepredstavuje maximálne okamžité zaťaženie kolesa pri brzdení alebo jazde v zákrute.
Je trackday pre koleso náročnejší, aj keď je auto ľahšie?
V niektorých typoch namáhania áno. Auto je staticky ľahšie, ale kolesá zažívajú opakované prudké brzdenie, vysoké bočné zrýchlenie, dynamický prenos zaťaženia a prípadne prejazdy obrubníkov. Preto nemožno porovnávať iba statickú hmotnosť.
Zvyšuje semi-slick zaťaženie kolesa?
Priľnavejšia pneumatika umožňuje vozidlu preniesť vyššie bočné a pozdĺžne sily. To mení mechanickú úlohu kolesa. Nemožno však vytvoriť univerzálny koeficient, ktorým by sa nosnosť disku jednoducho násobila podľa typu pneumatiky.
Môžem bezpečnostný faktor UN R124 použiť ako rezervu nad nosnosť disku?
Nie. Bezpečnostné faktory sú súčasťou homologizačnej skúšobnej metodiky. Nemožno ich premeniť na určitý počet kilogramov dodatočnej povolenej nosnosti.
Je flow forming nevhodný pre ťažké elektromobily?
Nie. O nosnosti nerozhoduje samotný názov výrobnej technológie. Rozhodujúca je konštrukcia konkrétneho kolesa a jeho deklarovaná nosnosť. Flow formed aj kované kolesá môžu byť navrhnuté pre rôzne hmotnostné kategórie.
Je lepšie odvážiť auto pred trackday?
Ak chcete poznať skutočné statické zaťaženie, áno. Najviac informácií poskytne váženie po jednotlivých kolesách v konfigurácii, v akej auto na okruhu skutočne jazdí. Takéto váženie však nenahrádza výpočet dynamických síl ani skúšky kolesa.
Prečo je tento problém výraznejší pri elektromobiloch než pri klasických hot-hatchoch?
Tradičný trackday aftermarket vznikal prevažne pre ľahšie športové autá, ktorým bežné nosnosti performance kolies postačovali. Výkonné elektromobily prinášajú podstatne vyššiu hmotnosť pri podobných alebo vyšších požiadavkách na grip, brzdy a nízku hmotnosť kolesa. Preto sa dnes vytvára nová kategória performance kolies s vyššou nosnosťou.
Pointa: „ľahšie auto“ a „ľahší režim pre koleso“ nie sú synonymá
Majiteľ výkonného elektromobilu má pravdu, keď tvrdí, že na trackday jeho auto nemusí byť ani zďaleka tak ťažké ako pri maximálnom povolenom cestnom zaťažení.
Reálne statické zaťaženie kolies je preto nižšie.
Zároveň však ide na okruh práve preto, aby využíval výkon auta, grip pneumatiky a brzdy spôsobom, ktorý pri bežnej cestnej prevádzke prakticky nenastáva.
Preto nemožno riešiť iba jedno číslo.
Pri trackday elektromobile je správna otázka nie „koľko váži plne naložené auto?“, ale „aké statické a dynamické zaťaženie bude konkrétne koleso v mojej konkrétnej konfigurácii skutočne prenášať?“
Na prvú časť vieme odpovedať vážením.
Druhú už nemožno spoľahlivo odvodiť iba z technického preukazu ani z komunitnej skúsenosti.
A práve medzi týmito dvoma bodmi dnes vzniká nová a veľmi zaujímavá technická oblasť aftermarketu výkonných elektromobilov.
Čo znamená nosnosť disku? Ako zistiť, koľko kg musí koleso uniesť →
Prečo na VW Multivan a Mercedes V-Class pasuje toľko diskov, ktoré na ne v skutočnosti nestačia? →
Prečo dokáže výtlk ohnúť homologizovaný disk? Čo impact test skutočne garantuje →
Technická špecifikácia kolies – základný prehľad k rozmerom diskov →
Zdroje a technické podklady
UN Regulation No. 124
Rotating bending, rolling a impact skúšky kolies: EUR-Lex
Tesla – Model 3 Track Package
Oficiálny trackday balík s kolesami Zero-G, pneumatikami Michelin Pilot Sport Cup 2 a výkonnejšími brzdovými doštičkami: Tesla
Tesla – Track Mode V2
Track Mode pre Model 3 Performance a jeho nastavenia pre jazdu na uzavretom okruhu: Tesla
Hyundai IONIQ 5 N – technické údaje
Prevádzková hmotnosť 2 235 kg, celková hmotnosť 2 660 kg: Hyundai
Hyundai IONIQ 5 N – Performance
Kované 21" kolesá a Pirelli P Zero 275/35 R21 určené aj s dôrazom na track performance: Hyundai Slovensko
APEX – Tesla Model 3 performance wheels
Flow formed a kované kolesá, hmotnosti a deklarované nosnosti: APEX Wheels
APEX – Hyundai IONIQ 5 N VS-5RX
EV/SUV performance koleso s deklarovanou nosnosťou 2 100 lb na koleso: APEX Wheels
Martian Wheels – Tesla Model 3 MW08 Flow-Formed
Príklad EV špecifického flow-formed kolesa s deklarovanou nosnosťou 825 kg na koleso: Martian Wheels
Komunitná prax IONIQ 5 N
Príklady používania 20" track konfigurácií a Yokohama A052 / AD09: komunita IONIQ 5 N a autocross IONIQ 5 N .
Kam s výberom nových kolies?
Článok dočítaný? Ak už viete, čo hľadáte, môžete pokračovať priamo do príslušnej kategórie podľa typu kolies, ktoré vás zaujímajú.
Spoľahlivé riešenia pre každodenné jazdenie s homologizáciou pre európsky trh.
Prémiové značky pre zákazníkov, ktorí hľadajú výnimočný dizajn a exkluzivitu.
Moderná technológia výroby ponúkajúca výborný pomer hmotnosti, pevnosti a ceny.
Individuálne riešenia pre športové, luxusné a exkluzívne vozidlá.
Odolné disky pre SUV, pickupy a terénne vozidlá.
Modely navrhnuté pre vyššie zaťaženie a každodenné pracovné nasadenie.
Prezrite si kompletnú ponuku podľa výrobcu diskov.









