- Unikátne rady a návody
- Ponuka diskov a TPMS
- Plechové a hybridné disky
- Špecialitky do pozornosti
- Doplnkový sortiment
- Technické katalógy
- Úvod
- PORADÍME TI
- Čo sú to normy JWL a VIA?
- Prečo VIA nehovorí, na ktoré konkrétne auto disk patrí? Kde končí certifikácia a začína fitment
Prečo VIA nehovorí, na ktoré konkrétne auto disk patrí? Kde končí certifikácia a začína fitment
Pri európskom TÜV dokumente k disku môžeme nájsť konkrétne vozidlá, rozmery pneumatík a množstvo podmienok, za ktorých možno dané koleso použiť. Pri označení VIA nič podobné na samotnom kolese nenájdeme.
Znamená to, že japonský systém ignoruje otázku, na aké auto disky patria? Nie. Rozdiel je v tom, na akú otázku má VIA odpovedať.
VIA registruje a nezávisle overuje koleso ako výrobok. Nepremieňa však výsledok skúšania na zoznam konkrétnych automobilov a montážnych podmienok. Fyzická kompatibilita s vozidlom – teda fitment / aplikácia – zostáva samostatnou technickou otázkou v kompetencii výrobcu disku.
Údaje odvodené od vozidiel môžu vstupovať do určenia skúšobného zaťaženia. Výstupom VIA však nie je zoznam automobilov, na ktoré možno koleso namontovať. Vozidlo môže byť vstupom do skúšky bez toho, aby sa stalo predmetom registrácie.
Čo sú to normy JWL a VIA – základný prehľad japonského systému.
Ako sa disk podľa JWL skutočne testuje? – rotačná ohybová, radiálna a nárazová skúška.
Prečo popri JWL vznikol systém VIA? – prečo bolo k vlastnému overeniu výrobcom pridané nezávislé overenie a registrácia.
Čo vlastne VIA registruje?
Odpoveď možno nájsť už v samotnej registračnej dokumentácii JWTC.
Pri registrácii sa pracuje s údajmi o konkrétnom kolese a jeho technickej konfigurácii. Registračný formulár obsahuje napríklad:
- produktové označenie,
- výrobcu alebo ochrannú známku,
- krajinu pôvodu,
- rozmer ráfika,
- zális – inset/offset,
- PCD,
- počet upevňovacích otvorov,
- konštrukčné vyhotovenie kolesa,
- hmotnosť,
- JWL alebo JWL-T,
- a pri príslušnom režime aj označenie obmedzeného zaťaženia.
Čo v tejto logike nenájdeme, je zoznam typu:
Nie preto, že by tieto informácie pri reálnej montáži neboli dôležité. Sú mimoriadne dôležité.
Nie sú však predmetom VIA registrácie.
Prekvapenie: VIA predsa len pracuje aj s údajmi o vozidlách
Tu sa dostávame k detailu, ktorý výrazne mení pohľad na celý systém.
VIA totiž pozná dva dôležité režimy skúšobných podmienok: general use a limited use.
Pri všeobecnom použití sa skúšobné podmienky odvodzujú od príslušnej maximálnej nosnosti pneumatiky.
Pri obmedzenom použití je princíp iný. JWTC uvádza, že podmienky sa stanovujú na základe zaťaženia odvodeného od vozidiel pre konkrétnu špecifikáciu uchytenia kolesa na náboj.
Japonský systém nie je úplne oddelený od údajov o automobiloch. Pri limited-use podmienkach ich používa na to, aby určil, akému zaťaženiu musí byť koleso pri skúške vystavené.
JWTC dokonca samostatne rieši viacroztečové kolesá, pri ktorých môže mať jedna konštrukcia viacero konfigurácií PCD a upevnenia.
Ak jednotlivým konfiguráciám zodpovedajú rozdielne skúšobné zaťaženia, systém s tým počíta.
Ak koleso úspešne absolvuje skúšku pri najvyššom požadovanom zaťažení, pravidlá za určitých podmienok umožňujú použiť najvyššie príslušné označenie.
Tak prečo z týchto údajov nevznikne zoznam konkrétnych áut?
Pretože údaje o vozidle plnia v tomto procese inú funkciu.
Pomáhajú odpovedať na otázku:
Nepoužívajú sa na vytvorenie odpovede:
Rozdiel je zásadný.
V prvom prípade je vozidlo zdrojom technických údajov potrebných na definovanie skúšky výrobku.
V druhom prípade by sa samotná kombinácia kolesa a konkrétneho automobilu stala predmetom aplikačného posúdenia.
Vozidlové údaje môžu vstupovať do výpočtu skúšobných podmienok. Výsledkom však zostáva registrácia kolesa, nie homologizačný zoznam konkrétnych automobilov.
Pevnosť kolesa a jeho fitment sú dve rozdielne technické otázky
Tu sa dostávame k pojmu fitment. V prostredí diskových kolies sa ním označuje fyzická a rozmerová kompatibilita konkrétneho kolesa s konkrétnym vozidlom.
Nestačí totiž vedieť, že koleso má dostatočnú pevnosť.
Pri reálnej montáži musíme vyriešiť ďalšie parametre:
- PCD a počet upevňovacích otvorov,
- priemer stredového otvoru,
- typ a geometria upevňovacích prvkov,
- šírku ráfika,
- ET,
- vnútorný priestor kolesa,
- vzdialenosť od zavesenia a riadenia,
- polohu vonkajšej hrany voči blatníku,
- rozmer a nosnosť pneumatiky,
- a najmä pri výkonnejších automobiloch aj priestor pre brzdovú sústavu.
Práve posledný bod veľmi dobre ukazuje rozdiel medzi pevnostnou registráciou a skutočným fitmentom.
PCD a ET ešte neznamenajú, že disk prejde cez brzdy
Dve kolesá môžu mať rovnaký priemer, šírku, PCD aj ET a napriek tomu nemusí byť ich použiteľnosť na jednom automobile rovnaká.
Dôvodom môže byť geometria lúčov a vnútorného priestoru disku.
Výkonné brzdové sústavy používajú veľké kotúče a rozmerné brzdové strmene. Priestor medzi nimi a kolesom preto závisí aj od tvaru samotného disku.
Pri návrhu a kontrole aplikácie možno porovnávať priestorový profil brzdového strmeňa s vnútornou geometriou konkrétneho kolesa. To umožňuje overiť, či medzi diskom a brzdou zostane potrebná vôľa.
Toto je však aplikačná úloha výrobcu kolesa. VIA samotné z takejto kontroly nevytvára zoznam automobilov.
Koleso teda môže byť riadne registrované VIA a zároveň z toho nemožno automaticky vyvodiť, že prejde cez brzdy konkrétneho vozidla.
Kto teda v japonskom systéme povie, na aké auto disk patrí?
V praxi túto vrstvu vytvárajú samotní výrobcovia kolies prostredníctvom vlastných aplikačných databáz a technických katalógov.
Dobrým príkladom je japonský výrobca RAYS. Jeho databáza umožňuje vyhľadávať kolesá podľa konkrétnych vozidiel a pracuje s údajmi ako:
- výrobca vozidla,
- model a typ vozidla,
- PCD a počet otvorov,
- priemer a šírka disku,
- ET,
- rozmer pneumatiky,
- riziko vyčnievania,
- vnútorná vôľa,
- a ďalšie poznámky k aplikácii.
A samotný výrobca zároveň upozorňuje, že ani takáto databáza nemôže absolútne garantovať fyzickú kompatibilitu každého konkrétneho vozidla.
Rozdiely môžu vzniknúť podľa verzie vozidla, jeho stavu, pneumatík, podvozku alebo konkrétnej brzdovej sústavy.
RAYS preto odporúča ešte pred montážou pneumatiky skúšobne priložiť samotné koleso na vozidlo a overiť, či nedochádza ku kontaktu napríklad s brzdovým strmeňom, tyčou riadenia alebo ochranným plechom brzdy.
VIA: bolo koleso technicky overené a registrované?
Výrobca / aplikačná databáza: bude konkrétna konfigurácia fyzicky fungovať na konkrétnom automobile?
Prečo potom TÜV dokument vyzerá úplne inak?
Európske prostredie je pre zákazníka zvyknutého na TÜV dokumentáciu na prvý pohľad podstatne detailnejšie.
V dokumente k určitému disku môžeme nájsť konkrétne značky a modely vozidiel, motorizácie alebo typové varianty, povolené rozmery pneumatík a množstvo poznámok a podmienok montáže.
Takýto dokument teda neodpovedá iba na otázku:
„Je koleso dostatočne pevné?“
Pridáva ďalšiu otázku:
„Za akých podmienok možno toto konkrétne koleso použiť na tomto vozidle?“
To je zásadne iný informačný výstup.
| Otázka | VIA | Aplikačne orientovaná dokumentácia |
|---|---|---|
| Pevnostné skúšky kolesa | Áno | Môžu byť súčasťou systému |
| Nezávislé overenie / registrácia | Áno | Podľa konkrétneho režimu |
| Konkrétne modely vozidiel vo výstupe | Nie | Áno, pri príslušnej aplikačnej dokumentácii |
| Rozmery pneumatík pre konkrétne vozidlo | Nie ako vehicle-fitment výstup | Môžu byť uvedené |
| Podmienky montáže na konkrétnom aute | Nie | Môžu byť detailne uvedené |
EHK/OSN č. 124 ukazuje, že oba systémy možno spojiť
Zaujímavý kontrast poskytuje predpis EHK/OSN č. 124 používaný pri náhradných kolesách.
Jeho príloha venovaná kontrole montáže na vozidlo a dokumentácii už pracuje s konkrétnou aplikáciou kolesa na automobile.
Do systému tak môže vstúpiť nielen technická charakteristika samotného kolesa, ale aj:
- výrobca vozidla,
- model a opis vozidla,
- príslušné varianty vozidla,
- podmienky použitia,
- upevňovacie prvky,
- montážne pokyny,
- a ďalšie údaje potrebné na posúdenie konkrétnej aplikácie.
Pevnostné overenie kolesa a posúdenie jeho aplikácie na vozidle technicky možno spojiť do jedného širšieho schvaľovacieho systému. VIA však zostalo zamerané predovšetkým na prvú z týchto vrstiev.
Preto nie je správne vysvetľovať rozdiel jednoduchým tvrdením, že jeden systém je „prísny“ a druhý „slabý“.
Ich výstup rieši rozdielny rozsah otázok.
Prečo sa teda VIA časom nerozšírilo na systém podobný TÜV?
Toto je legitímna otázka – ale zároveň miesto, kde musíme oddeliť doložené fakty od našej interpretácie.
V primárnej dokumentácii JWTC sme nenašli vysvetlenie, ktoré by hovorilo: VIA nezahŕňa konkrétne vozidlá z tohto historického alebo technického dôvodu.
Preto by nebolo korektné takýto dôvod spätne vymyslieť.
Z architektúry systému však môžeme urobiť opatrný záver: VIA nebolo vytvorené ako databáza schválených aplikácií kolies na vozidlách.
Jeho základnou úlohou bolo vytvoriť nezávislú kontrolnú a registračnú vrstvu nad technickými požiadavkami JWL/JWL-T.
Aplikačná vrstva zostala oddelená a v praxi ju vo veľkej miere zabezpečujú samotní výrobcovia prostredníctvom katalógov, databáz a technických údajov.
Doložený fakt: VIA registrácia neobsahuje zoznam konkrétnych modelov automobilov a montážnych podmienok porovnateľný s aplikačnými dokumentmi známymi z európskeho trhu.
Doložený fakt: VIA napriek tomu pri limited-use režime používa údaje odvodené od vozidiel na stanovenie skúšobných podmienok.
Doložený fakt: konkrétne aplikácie na japonskom trhu riešia samotní výrobcovia kolies.
Interpretácia: systém teda historicky ponechal technické overovanie výrobku a detailnú aplikačnú databázu ako dve oddelené vrstvy. Primárne zdroje, ktoré sme preverili, však nevysvetľujú, prečo sa toto rozdelenie počas vývoja systému zásadne nezmenilo.
Je preto VIA menej hodnotné?
Takýto záver by z rozdielneho informačného výstupu nevyplýval.
Ak sa pýtame:
„Na ktoré konkrétne BMW môžem tento disk namontovať?“
VIA nám skutočne neposkytne odpoveď porovnateľnú s detailnou aplikačnou dokumentáciou.
Ak sa však pýtame:
„Prešlo toto koleso nezávislým overovacím a registračným systémom založeným na technických požiadavkách JWL?“
potom je VIA presne systémom vytvoreným na zodpovedanie tejto otázky.
Skutočnosť, že VIA nevytvára zoznam konkrétnych automobilov, nehovorí sama osebe nič o náročnosti pevnostných skúšok. Hovorí predovšetkým o tom, kde japonský systém stanovil hranicu medzi overením samotného kolesa a jeho aplikáciou na vozidle.
Čo z toho vyplýva pre zákazníka na Slovensku?
Najmä to, že označenie VIA nemožno používať ako náhradu za kontrolu kompatibility konkrétneho kolesa s konkrétnym vozidlom.
Ak má disk označenie VIA, je to relevantná informácia o jeho technickom overení a registrácii.
Stále však musíme samostatne vyriešiť:
- či zodpovedá PCD,
- či je správny stredový otvor,
- či sú vhodné upevňovacie prvky,
- či ET a šírka vytvárajú správnu polohu kolesa,
- či zostáva dostatok priestoru pri podvozku a karosérii,
- či vnútorná geometria disku poskytuje priestor pre brzdy,
- či zvolená pneumatika zodpovedá požiadavkám vozidla,
- a či je daná konfigurácia prípustná podľa pravidiel platných pre konkrétne vozidlo.
Práve preto môže byť profesionálny katalóg výrobcu, technický výkres, profil brzdového strmeňa alebo reálna skúška kolesa na vozidle pri výbere rovnako dôležitá ako samotná značka VIA.
VIA môže pri určovaní skúšobných podmienok pracovať s údajmi odvodenými od vozidiel. Výsledkom však zostáva technické overenie a registrácia kolesa, nie zoznam automobilov, na ktoré sa môže namontovať.
Pevnosť kolesa a jeho fitment sú dve rozdielne technické otázky. Až keď ich oddelíme, prestane byť rozdiel medzi VIA a európskou aplikačnou dokumentáciou dôvodom na nesprávne hodnotenie jedného systému podľa toho, čo bolo úlohou systému druhého.
Čo sú to normy JWL a VIA
Hlavný článok o architektúre japonského systému.
Ako sa disk podľa JWL skutočne testuje?
Čo v praxi preveruje rotačná ohybová, radiálna a nárazová skúška.
Prečo popri JWL vznikol systém VIA?
Prečo japonský systém doplnil vlastné overenie výrobcu o nezávislú registračnú vrstvu.
Disky a predpis EHK/OSN č. 124
Ako k technickému schvaľovaniu náhradných kolies pristupuje systém EHK/OSN.
Čo je TÜV certifikát pri hliníkových diskoch?
Európsky pohľad na skúšanie diskov a dokumentáciu ich použitia.
- JWTC – About Markings Indicated on Wheels – všeobecné a obmedzené podmienky použitia, VIA označovanie a konfigurácie uchytenia.
- JWTC – About Testing – limited-use a general-use podmienky, reprezentatívne typy, PCD, počet otvorov a skúšobné zaťaženia.
- JWTC – vzor registračnej žiadosti VIA – technické údaje evidované pri registrácii kolesa.
- RAYS – Car Matching – praktický príklad samostatnej databázy výrobcu pre aplikáciu konkrétnych kolies na konkrétne vozidlá.
- UNECE Regulation No. 124 – technické požiadavky na náhradné kolesá vrátane kontroly montáže na vozidlo a príslušnej dokumentácie.
Časté otázky o VIA a kompatibilite s vozidlom
Hovorí VIA, na aké konkrétne auto môžem disk namontovať?
Nie. VIA registruje a overuje koleso ako výrobok, ale nevytvára zoznam konkrétnych modelov automobilov a podmienok montáže porovnateľný s aplikačnou dokumentáciou známou z európskeho trhu.
Znamená to, že VIA pri skúšaní vôbec nepracuje s údajmi o vozidlách?
Nie. Pri limited-use podmienkach sa skúšobné zaťaženie stanovuje na základe údajov odvodených od vozidiel pre príslušnú konfiguráciu uchytenia kolesa. Vozidlové údaje teda môžu ovplyvniť skúšobné podmienky, ale výsledkom nie je schválenie kolesa na konkrétny model automobilu.
Kto potom určuje, či VIA disk pasuje na konkrétne vozidlo?
Túto aplikačnú vrstvu v praxi zabezpečujú najmä výrobcovia kolies prostredníctvom technických katalógov a databáz kompatibility. Kontrolovať treba rozmery, PCD, stredový otvor, ET, upevnenie, vnútorné a vonkajšie vôle a priestor pre brzdovú sústavu.
Stačí rovnaké PCD, ET a rozmer disku?
Nie. Aj pri zhodných základných rozmeroch môže rozhodovať vnútorná geometria kolesa a profil lúčov. Koleso preto môže kolidovať napríklad s brzdovým strmeňom aj vtedy, keď základné katalógové rozmery vyzerajú správne.
Prečo je TÜV dokument pri niektorých diskoch oveľa podrobnejší?
Aplikačne orientovaná dokumentácia môže okrem technického posúdenia kolesa riešiť aj jeho použitie na konkrétnych vozidlách, povolené rozmery pneumatík a podmienky montáže. VIA má užšie zameraný registračný výstup.
Je preto VIA horší systém?
Z rozdielneho rozsahu výstupu takýto záver nemožno urobiť. VIA rieši nezávislé technické overenie a registráciu kolesa. Detailná kompatibilita s konkrétnym automobilom je samostatná technická otázka.
Ak si sa dostal až sem, pri objednávke na CentrumKolies.sk môžeš použiť zľavový kód HZTR a získať 1 % zľavu.









