Pojem „typ kolesa“ používajú motoristi, predajcovia, pneuservisy aj odborná verejnosť. Nie vždy však pod ním myslia to isté. Je typom kolesa jeho dizajn? Konkrétny rozmer? Kombinácia viacerých technických vlastností? Alebo môže výrobca vyrábať jediný typ kolesa, hoci má v ponuke desiatky navzájom odlišných modelov?
Odpoveď nemusíme vytvárať podľa vlastného pocitu. Predpis EHK/OSN č. 124 pojem typu kolesa definuje prostredníctvom jeho podstatných charakteristík. Keď si túto definíciu rozoberieme, ukáže sa pomerne presná hranica medzi typom kolesa, jeho modelovým označením a jednotlivými technickými vyhotoveniami.
🧭 Kde sa nachádzame?
Tento článok patrí do nášho odborného rozcestníka venovaného rozmerom, technickým vlastnostiam a schvaľovaniu diskových kolies.
Prečo vôbec potrebujeme vedieť, čo je „typ kolesa“?
Slovo typ môže v bežnej reči pôsobiť ako obyčajné pomenovanie výrobku. V technickom schvaľovaní má však presnejší význam.
Typ kolesa je dôležitý pri jeho skúšaní, homologizácii a typovom schvaľovaní, pri identifikácii schváleného výrobku aj pri posudzovaní jeho jednotlivých vyhotovení.
Preto je potrebné od seba oddeliť pojmy, ktoré sa v bežnej komunikácii často zamieňajú:
- model alebo obchodné označenie,
- typ kolesa,
- konkrétne technické vyhotovenie.
Nemusia znamenať to isté.
Kde nájdeme definíciu typu diskového kolesa?
Pre slovenského motoristu nie je predpis EHK/OSN č. 124 nejakým vzdialeným zahraničným technickým dokumentom.
Slovenský systém schvaľovania vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek vytvára zákon č. 106/2018 Z. z. Pri samotných diskových kolesách potom nachádzame veľmi konkrétny odkaz vo vykonávacej právnej úprave.
Slovenská legislatíva odkazuje priamo na EHK/OSN č. 124
§ 17 ods. 2 vyhlášky č. 132/2018 Z. z. pri diskových kolesách výslovne odkazuje na technické požiadavky podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie č. 124.
Prakticky teda vzniká reťazec:
slovenský právny rámec → diskové kolesá → EHK/OSN č. 124 → technické požiadavky a definície používané pri kolesách.
Predpis EHK/OSN č. 124 preto nepoužívame svojvoľne len preto, že obsahuje užitočnú definíciu. Je súčasťou normatívneho a technického rámca, na ktorý slovenská právna úprava pri diskových kolesách priamo odkazuje.
Podrobnejšie sme samotný predpis rozobrali tu:
→ Disky a predpis EHK/OSN č. 124
Čo teda EHK/OSN č. 124 považuje za typ kolesa?
Tu sa dostávame k podstate celej otázky.
Predpis pracuje s princípom, podľa ktorého kolesá jedného typu nemajú rozdielne podstatné charakteristiky, ktoré definícia typu vymenúva.
Medzi tieto charakteristiky patria najmä:
- výrobca kolesa,
- rozmerové označenie kolesa alebo ráfika podľa ISO 3911,
- materiál,
- charakteristiky upevňovacích otvorov,
- najväčšie zaťaženie kolesa,
- najväčší odporúčaný tlak v pneumatike,
- spôsob výroby,
- geometrický tvar kolesa.
To je prvé dôležité zistenie:
Typ kolesa neurčuje jeden ľubovoľne vybraný údaj. Je definovaný súborom podstatných charakteristík. Ak sa kolesá v niektorej z definičných charakteristík relevantne odlišujú, nemôžeme túto odlišnosť jednoducho ignorovať iba preto, že sa tak niekto rozhodne urobiť.
Prvý dôležitý znak: rozmerové označenie kolesa
Predstavme si jeden dizajn kolesa vyrábaný v dvoch rozmeroch:
Koleso A: BROCK RC27 – 6,5J × 17
Koleso B: BROCK RC27 – 8J × 18
Na oboch kolesách môžeme na prvý pohľad vidieť rovnaký dizajn a výrobca ich môže predávať pod rovnakým modelovým označením RC27.
Z pohľadu definície typu však nastala podstatná zmena: zmenilo sa rozmerové označenie kolesa/ráfika. A práve rozmerové označenie patrí medzi charakteristiky, ktorými EHK/OSN č. 124 typ kolesa definuje.
Samotné tvrdenie „je to stále model RC27“ preto ešte neznamená, že všetky jeho rozmery predstavujú jeden a ten istý typ.
Druhý dôležitý znak: geometrický tvar kolesa
Teraz urobme opačný pokus. Rozmer ponecháme rovnaký a zmeníme dizajn:
Koleso A: BROCK RC27 – 6,5J × 17
Koleso B: BROCK RC36 – 6,5J × 17
Rozmer môže byť úplne rovnaký. Napriek tomu pred sebou máme dve geometricky rozdielne kolesá.
Dizajn tu neznamená iba vzhľad alebo farbu
EHK/OSN č. 124 používa v originálnom znení pojem styling. Pre pochopenie je však dôležitejšie to, ako ho samotný predpis definuje: ide o geometrický tvar kolesa vrátane jeho základného obrysu a pomeru medzi voľnými priestormi a materiálom.
Nejde teda iba o subjektívny dojem, či sa nám koleso páči. A nejde ani o jeho farbu.
Čierne a strieborné koleso rovnakého modelu môže mať rovnaký geometrický tvar. Zmenila sa povrchová úprava, nie geometria.
Ak však porovnávame dva skutočne rozdielne dizajny – napríklad s odlišným počtom, usporiadaním alebo geometriou lúčov a odlišnými otvorenými plochami – mení sa samotný geometrický tvar kolesa.
Dva rozdielne geometrické dizajny nemôžu mať rovnaký geometrický tvar
Táto veta môže znieť samozrejmo, ale pri definovaní typu kolesa je veľmi dôležitá.
Ak majú dve kolesá skutočne rozdielny geometrický dizajn, musia sa odlišovať vo svojom geometrickom tvare. Ak by bol ich geometrický tvar rovnaký, z pohľadu tejto charakteristiky by nešlo o dva rozdielne geometrické dizajny.
Rozdielna farba alebo povrchová úprava môže vytvoriť rozdielny vizuálny dojem bez zmeny geometrie. Rozdielny geometrický dizajn však už znamená rozdiel v jednej z podstatných charakteristík, podľa ktorých EHK/OSN č. 124 definuje typ kolesa.
Geometrický tvar nebol v definícii vždy. Prečo je to dôležité?
História predpisu nám poskytuje ešte presnejšiu odpoveď.
Do definície typu kolesa bol neskôr výslovne vložený nový bod 2.2.8, ktorý medzi podstatné charakteristiky typu doplnil geometrický tvar kolesa.
Urobil to Dodatok č. 1 k pôvodnej verzii EHK/OSN č. 124, ktorý nadobudol účinnosť 30. januára 2011.
Originálne znenie používa pojem Styling a následne ho definuje prostredníctvom geometrického tvaru kolesa, základného obrysu a pomeru medzi voľnými priestormi a materiálom.
To má veľký význam. Tvrdenie, že geometricky rozdielne dizajny sa odlišujú v charakteristike typu, nie je iba našou interpretáciou konštrukcie kolesa. Geometrický tvar bol do definície typu výslovne zaradený samotným predpisom.
Primárny zdroj:
Dodatok č. 1 – E/ECE/324/Rev.2/Add.123/Amend.1 a E/ECE/TRANS/505/Rev.2/Add.123/Amend.1.
A kde bolo v tomto procese Slovensko?
Aj tu je história zaujímavá.
Podľa oficiálnych údajov depozitára Organizácie Spojených národov Slovenská republika aplikuje predpis č. 124 od 2. februára 2007.
Slovensko bolo zároveň zastúpené na 151. zasadnutí WP.29 v júni 2010, na ktorom bola prerokovaná zmena predpisu dopĺňajúca geometrický tvar medzi charakteristiky typu kolesa.
Prítomné zmluvné strany aplikujúce predpis č. 124 prijali túto zmenu výsledkom 36 hlasov za, 0 proti a 0 zdržaní sa. Dodatok následne nadobudol účinnosť 30. januára 2011.
Presnosť je dôležitá: z dostupného súhrnného hlasovacieho záznamu nevyvodzujeme samostatné tvrdenie „Slovensko hlasovalo za“. Vieme doložiť, že Slovensko predpis č. 124 aplikovalo, bolo na zasadnutí zastúpené a že výsledok hlasovania prítomných zmluvných strán aplikujúcich tento predpis bol 36 : 0 : 0.
Pre slovenského čitateľa je podstatná najmä širšia súvislosť: Slovensko nebolo od systému EHK/OSN č. 124 oddelené.
Oficiálny depozitár OSN zároveň eviduje Dodatok č. 1 ako prijatú zmenu predpisu s dátumom prijatia 30. januára 2011.
Primárny zdroj:
Znamená každá zmena technického údaja automaticky nový typ?
Nie. A toto rozlíšenie je rovnako dôležité ako samotná definícia typu.
Bolo by chybou prejsť z jedného extrému do druhého a tvrdiť, že každá zmena ET, rozstupu upevňovacích otvorov alebo strediaceho otvoru automaticky vytvára úplne nový typ kolesa.
EHK/OSN č. 124 pozná aj koncept rodiny kolies a pri skúšaní umožňuje pracovať s určitými technickými rozdielmi medzi jednotlivými vyhotoveniami. Preto je potrebné vždy rozlišovať medzi:
- charakteristikou, ktorá definuje samotný typ,
- a technickým vyhotovením, ktoré môže existovať v rámci príslušnej typovej alebo skúšobnej štruktúry.
Prakticky to znamená, že rozdielne ET, PCD alebo strediaci otvor nemožno bez ďalšieho automaticky interpretovať rovnakým spôsobom ako zmenu geometrického tvaru alebo rozmerového označenia kolesa.
EHK/OSN č. 124 teda nie je ani extrémne široká, ani extrémne úzka. Za jeden typ nemožno považovať čokoľvek iba preto, že to dostane spoločný názov. Zároveň však nie je potrebné vytvárať nový základný typ z každej jednotlivej hodnoty ET alebo každej povolenej konfigurácie.
Ako to vyzerá na skutočnom kolese?
Teoretickú definíciu môžeme porovnať s reálnou technickou dokumentáciou.
V skúšobnom dokumente TÜV Rheinland pre koleso Brock RC27 nájdeme tri samostatné údaje:
Model: RC27
Typ: RC27-657
Rozmer kolesa: 6,5J × 17H2
Predmet skúšky je pritom identifikovaný ako koleso rozmeru 6,5J × 17H2 typu RC27-657.
Na tomto príklade veľmi dobre vidíme rozdiel medzi modelovou identitou a konkrétnou typovou identitou skúšaného kolesa.
RC27 zachytáva modelovú a geometrickú identitu. Konkrétne označenie RC27-657 je v dokumente uvedené ako typ a je spojené s rozmerom 6,5J × 17H2.
Neznamená to, že každý výrobca musí typ svojho kolesa pomenovať rovnakým spôsobom. Spôsob vytvorenia obchodného alebo technického kódu nie je podstatou pravidla. Podstatné je, ktoré charakteristiky samotný predpis používa na rozlíšenie typu.
Overili sme si túto logiku aj na väčšej vzorke a tam, kde je kolíska typového schvaľovania - v Nemecku
Pri príprave tohto článku sme nechceli zostať iba pri jednom kolese.
Preto sme analyzovali oficiálnu technickú databázu výrobcu Brock a porovnali 83 rôznych KBA čísel priradených k skúmaným modelom kolies.
Výsledok bol veľmi konzistentný:
- 0 z 83 skúmaných KBA čísel prekročilo hranicu samostatného dizajnu/modelu,
- 0 z 83 prekročilo hranicu kombinácie šírky a priemeru ráfika,
- naopak PCD (rozteč ) a ET sa v rámci jedného KBA mohli meniť,
- v niektorých prípadoch sa v rámci jedného KBA menil dokonca počet upevňovacích otvorov ( 4 dierový a 5 dierový disk )
Tento výsledok však používame metodicky opatrne.
🔎 Čo nám tento prieskum dokazuje – a čo nie?
Právnu definíciu typu nevytvárame zo štatistiky KBA. Tú poskytuje EHK/OSN č. 124.
Databázu sme použili ako kontrolný nástroj: chceli sme zistiť, či sa logika, ktorú nachádzame v normatívnej definícii a konkrétnom skúšobnom dokumente, prejavuje aj vo väčšom množstve reálnych schvaľovacích údajov. Výsledok túto logiku podporil.
Takže čo je typ diskového kolesa?
Teraz už môžeme odpovedať presnejšie.
Typ diskového kolesa nie je iba obchodný názov, samotný dizajn ani samotný rozmer.
Ide o technicky definovanú identitu kolesa založenú na súbore podstatných charakteristík stanovených predpisom EHK/OSN č. 124.
Pre praktické pochopenie sú mimoriadne názorné dve z nich:
1. geometrický tvar kolesa
2. rozmerové označenie kolesa/ráfika
Popri nich však definícia typu obsahuje aj ďalšie podstatné charakteristiky – napríklad výrobcu, materiál, spôsob výroby či najväčšie zaťaženie.
Preto môžeme princíp veľmi zjednodušene ukázať takto:
Rovnaký dizajn + iný rozmer
→ zmenila sa jedna z podstatných charakteristík typu.
Iný geometrický dizajn + rovnaký rozmer
→ opäť sa zmenila jedna z podstatných charakteristík typu.
Rovnaký typ + iné prípustné technické vyhotovenie
→ nemusí automaticky znamenať vznik nového typu.
💡 Zapamätajte si
„Typ kolesa“ nie je voľné obchodné pomenovanie.
EHK/OSN č. 124 ho viaže na súbor podstatných charakteristík. Medzi nimi sú aj rozmerové označenie kolesa/ráfika a jeho geometrický tvar.
Dva skutočne rozdielne geometrické dizajny preto nemôžu mať rovnaký geometrický tvar. Ak by ho mali, z pohľadu tejto charakteristiky by nešlo o dva rozdielne geometrické dizajny.
Naopak rozdielna farba, povrchová úprava alebo niektoré technické vyhotovenia (ina rozteč / ET) neznamenajú zmenu typu.
🧭 Pokračujte v čítaní
Ak chcete jednotlivé súvislosti rozobrať podrobnejšie, pokračujte cez naše odborné rozcestníky:
🎁 Tvoja odmena za dočítanie
Ak si sa dostal až sem, ďakujeme, že technické témy o kolesách študuješ spolu s nami.
Pri objednávke na CentrumKolies.sk môžeš použiť zľavový kód:
HZTR
Kód ti poskytne 1 % zľavu ako odmenu za dočítanie článku.
Autor: Michal Lavo, CentrumKolies.sk
Odborné zameranie: diskové kolesá, homologizácia, technické schvaľovanie a kompatibilita kolies s vozidlami.









