Budete si raz nútene platiť štátny autoservis?

Porovnávať štátnu televíziu a autoservis je zdá sa neprimerané. Autoservis je predsa služba, ktorú si môžete slobodne zvoliť v trhovom a konkurenčom prostredí. A porovnateľná nie je ani služba, ktorú poskytuje štátna televízia a autoservis. Služba si nepochybne vyžaduje dobrovoľný akt zo strany objednávateľa ju využívať.

A predsa sa nájde niečo spoločné, nad čím sa treba zamyslieť. A to je právne to slovo "služba". Na jednej strane je to služba, ktorú ste nútení pod hrozbou sankcií platiť ( štátna televízia ) a na druhej strane je to služba, ktorú si môžete slobodne zvoliť ( autoservis ). A potom je tu 150 poslancov ktorí rozhodujú ktorá služba je dobrovoľná a ktorá povinná.

Pár slov o RTVS a jej postavení v právnom poriadku SR

Zákon č. 532/2010 Z. z. Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov určil vznik, financovanie a úlohy RTVS tak, že je to slobodná, nezávislá, objektívna ( a blá blá blá ). Ale hlavne:

§ 3 (1) Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.

Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej a televíznej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

§ 20 stanovuje možnosti príjmov RTVS nasledovne, najdôležitejšie sú tieto body:

a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu

b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia podľa § 5 ods. 1 písm. m)

A tu je práve podstata úhrady za službu verejnosti, je to zákon č. 340/2012 Z. z. zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv "zástrčkový zákon". Ten stanovil, že okrem platby zo štátneho rozpočtu ( tj od ľudí ) budú tí istí ľudia platiť RTVS a jej "službu" na základe existencie pripojenia do elektrickej siete nasledovne:

§ 3 Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome

Tento poplatok sa nazýva aj "koncesionársky poplatok" čo je jemne povedané, zavádzajúce. Teda aspoň pre ľudí čo sa zamýšľajú nad tým čo počujú. Čo je to teda koncesia? Je to opäť iba dobrovoľný akt, v ktorom sa objednávateľ rozhodne využiť nejaký hmotný statok, alebo službu formou koncesie, čo je právo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením ( viac napovie Zákon č. 343/2015 Z. z.Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov )

Vrátime sa ale k pojmom:

Službu, hoc neobjednanú a nevyžiadanú, povinne platíte ako fyzická osoba. Ste teda spotrebiteľom danej služby. Bodka? Nie tak celkom.

Kto chráni spotrebiteľa v oblasti služieb?

Zákon č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa jejednou z najdôležitejších právnych noriem, ktorú by ste mali poznať. Kompetencie a pôsobnosti tohto zákona sú mimoriadne široké, v oblasti služieb treba zdôrazniť nasledovné:

i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr

q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa

r)podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,

§ 4 Povinnosti predávajúceho (11)Predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah,^12ca)ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.

Užitočné je poznať aj Európsky dohovor o ľudských právach ktorý vyslovene v dodatku od roku 1952 uvádza:

Každá   fyzická   alebo   právnická   osoba   má   právo   pokojne   užívať   svoj  majetok.  Nikoho nemožno  zbaviť  jeho  majetku  s  výnimkou  verejného    záujmu    a    za    podmienok,    ktoré   stanovuje    zákon    a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Čo je teda pointou článku?

Sú to slová. Na jedenej strane štát zasahuje pri situácii, kedy spotrebitelia dostávajú do schránky nevyžiadaný tovar alebo služby a odosielateľ potom vyžaduje platbu za takýto tovar alebo služby ( napríklad aféra s bambusovými ponožkami ) a na strane druhej tu máme štátnu televíziu, od ktorej ste si žiadne služby neobjednali, ale aj napriek tomu ich povinne platíte a žiadne služby ako protiplnenie nedostávate ( okrem tej, ktorú RTVS má zo zákona povinnosť poskytnúť a za ktorú ju platíte zo štátneho rozpočtu ).

Pre jednoduché porovnanie. TASR poznáte? Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky je prakticky identický so zákonom o RTVS. Na porovnanie:

§ 2 Postavenie tlačovej agentúry 1) Tlačová agentúra je verejnoprávna, národná, nezávislá  a blá blá blá.... ale hlavne § 3 1) Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je služba verejnosti v oblasti spravodajstva

Už je to jasnejšie? Obe inštitúcie poskytujú služby, jedna v oblasti vysielania, druhá v oblasti spravodajstva. A obe majú prakticky identicky formulované úlohy a povinnosti zákonom, líšia sa iba v zameraní svojej činnosti.

Ak však kliknete na stránku TASR tak sa dostanete k obsahu, ktorý TASR musí zo zákona poskytovať verejnosti, ale aj na možnosž objednať si služby navyše, v zmysle platného cenníka TASR a obchodných podmienok nemu prislúchajúcich. To znamená, že služby navyše si môžete slobodne zvoliť.

Teraz si klinite na stránku RTVS a skúste nájsť nejaké služby, ktoré by ste si mohli slobodne zvoliť a používať. Nenájdete žiadne. A aj napriek tomu to, za čo povinne platíte sa nazýva "služba".

Ešte stále si myslíte že sa 150 poslancov nemôže rozhodnúť, že si jedného dňa budete platiť povinne štátny autoservis?